Keby sa ma niekto opýtal, čo je jedna z najhorších vecí, ktoré som kedy dovolila, tak môžem s istotou povedať, že to bolo – stať sa pre niekoho jednou z možností. Dovoliť niekomu, aby si zo mňa urobil poistku.

Jedna z najhorších vecí, akú som kedy urobila, bolo dať niekomu pocit, že je vlastne pre mňa v mojom živote dôležitejší, ako som pre seba dôležitá ja sama…

unsplash.com

A prečo je to jedna z najhorších vecí, akú môžeme v živote urobiť?

Zopakujem ešte raz vetu: dať niekomu pocit, že je vlastne pre mňa v mojom živote dôležitejší, ako som pre seba dôležitá ja sama…

Dať niekomu pocit, že je pre mňa dôležitejší, ako som pre seba dôležitá ja sama, je veľmi zradné. Prečo? Pretože tomu sama podvedome uveríš… Tomu, že si možno niečo menej ako niekto iný. Ak dáš niekomu nad sebou tú „moc“, že si ťa môže držať niekde „odloženú“ a čakajúcu na to, kedy si ťa konečne vyberie, podvedome uveríš myšlienkam, ktoré s touto situáciou automaticky prichádzajú:

Čo má ona a ja nie? (Ak si niekto vyberá medzi tebou a inou ženou)
Som dosť dobrá? Čo je na mne zle?

A potom je tu druhý typ myšlienok. Pretože tým, že si ochotná na niekoho čakať, kým si vyberie, kým sa rozvedie, rozíde, kým neviem čo, kým sa astronauti dostanú na Jupiter, kým naprší a uschne… Tým akoby podvedome samu seba presviedčaš, že tento človek je tvoja jediná možnosť. Na šťastie, na lásku, na rodinu, na neviem čo… (Pritom to vôbec nie je pravda.) A tu na scénu nastupuje iracionálny strach.

Čo budem robiť, ak si ma nevyberie? Ja už sa nezamilujem… Mňa už nebude nikto milovať… Zostanem sama… Lebo asi nie som dosť dobrá, keď si vybral niečo iné… Nikto ma už nebude chcieť… Čo je na mne zle?

unsplash.com

Vidíte, ako som sa pekne vrátila o odstavec vyššie?

Myšlienky, ktoré v sebe spustíme tým, že niekomu dovolíme, aby si z nás urobil jednu z možností, sú ako začarovaný kruh, z ktorého nie je vôbec jednoduché sa dostať von.

Zničíme tým sami seba. Pritom to nie je realita, no postaviť sám seba do pozície, že si niekto vyberá medzi mnou a niekým iným, nám spôsobí, že si prestaneme veriť. Zníži to našu hodnotu aj v našich vlastných očiach. A nedajbože, že si ten človek teda nakoniec vyberie niekoho iného, nie nás. To už sa naše sebavedomie prepadne pod čiernu zem.

Lenže to, že si niekto nevyberie nás, ale niekoho iného, vôbec neznamená, že je s nami niečo zle. Toto možno vyznie divne, ale musím to povedať tak, ako to je. Viete, koľko nenormálne nádherných žien nám píše, že sa v tejto situácii ocitli? Že si ich niekto nevybral? Viete, koľko vtipných, inteligentných a totálne skvelých žien nám píše? Že sa s nimi niekto zahrával a potom odišiel a ony teraz majú tieto pocity, tieto myšlienky, ktoré sú opísané vyššie? Myslíte si, že s nimi niečo nie je v poriadku?

Myslíte si, že s vami niečo nie je v poriadku?

Lebo si vás niekto nevybral?

Nie. Nič s vami nie je v neporiadku. Pretože ste taktiež skvelá a jedinečná žena, len teraz o sebe pochybujete, lebo sa vidíte optikou toho, čo sa vám stalo. Optikou, že si vás niekto nevybral…

A čo tým chcem povedať?

To, že si vás niekto v živote nevyberie, že sa do vás nezamiluje (kým vám sa zdá, že vy do neho áno), neznamená nič iné, len to, že chcete s tým človekom od života niečo iné a nebol tam proste „match“ (zhoda). Na svete nás je takmer 8 miliárd… A každý sme iný, žijeme iný život, máme iné problémy, iné zmýšľanie, iné ciele, iné túžby…. Nájsť zhodu je fuška. Zhodu v tom zmysle, že si s niekým sadnete tak, že je z toho láska ako hrom. No v žiadnom prípade to neznamená, že je s vami niečo zle. Len ste proste netrafili toho „správneho“ človeka.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Zamilovanosť a Láska

A to sa stáva. Už sa vám to určite aj stalo a určite sa vám to ešte aj stane. A nie len v „romantickej láske“, ale aj vo sfére kamarátstva, kolegov v práci, vo všetkých medziľudských vzťahoch… Opakujem, je nás takmer 8 miliárd, preto treba určite počítať s tým, že si nesadneme s každým… No neznamená to, že je s nami niečo zle a že si v živote nenájdeme tú svoju zhodu.

unsplash.com

Pocit, že nie sme dosť dobrí, si „spôsobujeme sami“…

Lebo sa necháme vtiahnuť do situácií, akou je táto hore. Do situácií, ktoré nás nútia porovnávať neporovnateľné. Tak si to proste nerobte. Nevťahujte sami seba do tohto bludného kruhu iracionálnych myšlienok, ktorý vám za to nestojí.

Ak vás niekto nechce na „prvú šupu“, lebo ste to VY a niečím ste mu neučarovali tak silno, že sa pre neho stanete jednou možnosťou, kašlite na to. Kašlite na to hneď na začiatku, kým to nie je vo vás silnejšie a bude oveľa ťažšie sa na to vykašľať. Veď viete, ako sa hovorí… Z kratšej cesty je ľahšie sa vrátiť…

Príde niekto iný. Aj keby ste nechceli 🙂 . Veď je nás tu, opakujem, takmer 8 miliárd. Jediné, čo musíte urobiť, ak sa vám zdá, že dlho nikto iný nechodí, je rozšíriť svoj okruh známych… To je všetko. A uvidíte sami, aké zázraky to dokáže narobiť…

A ak by som na to mala ísť aj z tej „vypočítavej“ stránky veci:

Ak sa vám náhodou niekto páči, alebo sa do niekoho zamilujete a on si vyberá medzi vami a niekým iným… Tým, že mu dáte pocit, že je v poriadku „vyberať si“ medzi vami a niekým iným, stratíte v očiach toho človeka hodnotu takmer okamžite.

Nechcem tu teraz súdiť celý svet a polemizovať o tom, čo je správne a čo nie. Čo je morálne a čo nie. Len vám hovorím na rovinu, ako to funguje. Pretože je to v nás niekde hlboko zakorenené. Ak niečo môžeme mať ľahko, respektíve to môžeme mať kedykoľvek, tak to až tak nechceme. Alebo inak povedané, nie je v nás spaľujúca túžba získať to. Naopak, ak nás niečo stojí úsilie a prácu, v našich očiach sa to automaticky stáva niečím cenným a ideme si za tým nohy polámať…

Čo vám poviem, ľudia… 🙂

Coverphoto: unsplash.com

Facebook komentáre