Drahá žena, povedzme si pravdu… Občas sa môžeme postaviť aj na hlavu a aj tak nebudeme dokonalé. Je jedno, či budeme samostatné alebo spojíme svoje sily s mužom. Je jedno, či budeme mať deti hneď po škole alebo si materstvo odložíme po tridsiatke. Je jedno, či budeme sedieť doma alebo nonstop niekde cestovať, či svoj názor prejavíme alebo budeme mlčať. Je to jedno… Vždy sa nájdu ľudia, do ktorých predstáv nebudeme zapadať. Ľudia, ktorí si myslia, že majú patent na náš život.
Je to jedno… Môžeš byť akákoľvek, len ťa chcem o niečo poprosiť. Ak nikomu neubližuješ, ak svoj život žiješ tak, ako chceš ty, ak vieš, že môžeš niekomu deň zlepšiť a rada to urobíš, ak si dávaš pozor, aby si za sebou nenechávala citovo doráňané mŕtvoly, tak potom… Nemáš čo riešiť. Nemáš sa prečo pozastavovať nad tým, čo si myslia iní, čo chcú a čo sa im na tebe nepáči.
pinterest.com
Vieš, mňa toto dosť mrzelo…
Neviem síce prečo, ale v jednom období môjho života som stretávala iba takýchto ľudí. Rýpačov, vševedkov, odsudzovačov, patentárov na môj život. Vedeli do mojej duše zasiať toľko pochybností, že som normálne premýšľala, či náhodou nemajú pravdu.
Možno som si týchto ľudí vtedy nejako zaslúžila. Pretože síce som s nimi chvíľu bojovala, pomohli mi k opaku toho, čo chceli docieliť. Chceli, aby som bola priemerná, aby som potichučky zapadla do nejakej škatuľky a v nej pokojne dožila. Ale vďaka nim som toho o svete pochopila veľa… Ak tak veľmi pútam pozornosť a som si istá, že nerobím nič, čo by iným škodilo, tak potom to asi robím dobre. Vždy som predsa chcela byť výnimočná. Vždy som sa chcela pozrieť do zrkadla a povedať, že som na seba hrdá. A to sa mi, nebyť všetkých rýpačov, podarilo.
Vieš, najviac súdia tí, ktorí sami niečo výnimočné nedokážu…
Najviac kritiky na môj život som dostala žien, ktoré síce mali deti skoro, ale v manželstve sa dusia, deti im pília nervy, prípadne od nich ušiel muž a našiel si ich úplný protipól. Práve ony mi dávali rady o tom, ako určite musím mať deti a nemám stále meniť prácu, nemám byť tak veľmi samostatná… Hovorili to existencie, ktoré sa bez výživného svojho muža nikam nepohnú. Čo myslíte, závideli mi týždňovú služobku na Islande? Asi áno. Svoje znechutenie z vlastného života si vybíjali na mne. Ale pardon, mohli si kreovať svoj život podľa vlastných predstáv a stále môžu.
Najviac predsudkov ohľadom tabuizovaných tém som schytala od tých, ktorých sa táto téma týka, avšak nemajú silu o tom hovoriť… Prednášala som na jednej malej konferencii o psychickom zdraví, depresiách, úzkostiach a dala som video z konferencie na môj Facebook. Presne tí, ktorí išli pri písaní komentov vypľuť dušu a bili sa do pŕs, že duševné ochorenia sú len novodobý výmysel a prostriedok ako upútať, vo svojej duši nosia toľko smútku, že si s tou kopou poradí snáď už len ten najskúsenejší psychológ. Myslíte si, že si opäť len ventilovali svoj hnev, pretože sami sa za seba postaviť nevedia? Ja som toho názoru, že áno.
pinterest.com
Tak na to pamätaj…
Ten, kto má pocit, že robíš niečo zle, by to chcel robiť tiež. Presne tak isto ako ty. Len to nedokáže, pretože sa zacyklil vo víre svojho smutného života a za jeho uštipačnými slovami nie je nič iné, ako len čistá závisť. A je len na tebe, ako skoro to pochopíš a ako veľmi si tieto veci budeš pripúšťať.
Aj mne trvalo, kým som toľko súvislostí pochopila…
Pochopila som, že mi svet mnohokrát nebude rozumieť a ja sa nad tým nemôžem zamýšľať.
Pochopila som, že nech čokoľvek poviem alebo urobím, vždy si to budem musieť obhájiť.
Pochopila som, že nikdy nebudem dokonalá, hoci sa budem snažiť viesť dokonalý život.
Pochopila som, že niektorých môže moje šťastie uraziť.
Pochopila som, že byť iný sa nenosí.
Pochopila som, že len malá hŕstka ľudí si všimne moje úspechy, no za chyby ma vždy všetci potrestajú.
Pochopila som, aké je dôležité zastať sa samej seba.
Pochopila som, že môžem zlyhať v hocičom, no nikdy nie vo vzťahu k sebe…
A tak vám chcem na záver odkázať len jedno…
Svet ťa nikdy nebude rešpektovať a ty sa musíš naučiť rešpektovať to. Nie je tu iná cesta, nikdy sa neprebiješ cez predsudky, cez tie pohľady, cez slová, ktoré bolia. No keď pochopíš, prečo to ľudia robia – prečo majú potrebu vstupovať ti do svedomia, hoci nič zlé nerobíš, začneš žiť nový život.
Mnohí ťa budú súdiť a mnohí ti dajú pocítiť, aké to je, keď si „iná“. Ľudia majú radi prostý priemer a všetko, v čom vynikáš, v nich vzbudí predsudky. Uvedom si, že môžeš zachrániť aj celý svet, možeš robiť čokoľvek, čo ťa od ostatných trochu odlíši, vždy sa nájdu aj takí, čo ti povedia, že to robíš zle. No ja ti chcem odkázať iba jedno. Nikdy neprestaň. Nikdy sa nevzdaj toho, čo miluješ, len preto, že si „iná.“
Nikdy nezlyhaj vo vzťahu k sebe, pretože ak nás zrania iní, dokážeme žiť ďalej. Ale ak zradíš samu seba, tvoje srdce na to nikdy nezabudne.
Coverphoto: Photo by Julia Caesar on Unsplash
