Nikdy som si nemyslela, že bude tak neskutočne komplikované dať si dokopy vlastné myšlienky, ktoré boli tak často zveličované. Aspoň si mi to tak vždy dával najavo.
No je na čase sa spamätať a zistiť, čo sa mi to vlastne všetko odohráva v hlave. Od vážnych dôvodov na hádky, sklamané tváre až po preplakané noci a klamstvá.
Keď sme sa spoznali, všetko bolo tak jednoduché. Zrazu som cítila niečo, čo som nikdy v živote nepoznala. Bolo to niečo omnoho viac, ako len láska. Akoby som našla samu seba len v inej osobe. Každý deň bol totálne iný, vždy iný príbeh. Hovorili sme si všetko a nemali sme žiaden dôvod na seba žiarliť.
pinterest.com
Ako čas plynul, tak sa dostavili prvé hádky, ktoré samozrejme do vzťahu patria…
No ruku na srdce, posledné mesiace sme sa hádali viac, ako by bolo potrebné. Kričali sme na seba a vyčítali si veci, o ktorých sme navzájom ani nevedeli, ako veľmi môžu toho druhého zabolieť.
Neviem presne, čím sa to začalo, ale nikdy som nevedela, že človek má takú obrovskú zásobu sĺz, ako som zistila tieto mesiace. Možno si myslíš, že nemám nič iné na robote, keď sa stále len snažím hádať, no keby si mnou, ver mi, že by si to videl inak. Všetky tie strachy o teba, pocity menejcennosti, zúfalstva… Áno, presne toto som zažívala a spôsobovala si sama, a dúfam, že už to nikdy nezažijem.
Ak mám povedať úprimne, tak niekedy som pochybovala, čo vlastne cítim…
„Je to láska alebo chorobná závislosť?“ Pýtala som sa jedno obdobie. Čím viac som sa nad touto otázkou zamýšľala, tým viac som sa išla z toho zblázniť. Bola som neistá vo všetkom, čo sa týkalo nášho vzťahu. Neustále som rozmýšľala, či je to skutočné a či ma máš tak úprimne rád ako kedysi.
Jediná moja myšlienka bol strach z toho, že ťa raz stratím. A skoro sa to aj stalo. Len preto, že som sa nechala uniesť vlastnými myšlienkami a pocitmi. Prestala som vidieť realitu. Videla som len to zlé a bála sa, že ma jedného dňa opustíš. Keď si mi niektoré dni nevenoval toľko pozornosti ako zvyčajne, bála som sa. Myslela som si, že už nie som dostatočne dobrá pre teba a túžiš po niečom inom.
Toľko strachu som v sebe nemala snáď nikdy ako pri tebe. Vedela som, že si to jediné, na čom mi skutočne záleží a nechcela som si ani len predstaviť, že by som jedného dňa mala o teba prísť.
pinterest.com
No potom som si uvedomila…
Že ty si ten, ktorý ma naučil mať sa rada a prijať samu seba takú, aká som.
Kedysi som mala s tým dosť veľký problém, no odkedy som stretla teba, tak sa všetko zmenilo a nikdy som o tom nepochybovala až do tohto momentu. Očakávala som vždy to najhoršie a bola stále v tom, že všetky ostatné ženy majú nado mnou navrch a ja som ti len na obtiaž.
A tak nejako som to všetko pochopila, keď som sa znovu na teba pozrela. Nebol to už ten pohľad ako predtým, bolo to niečo oveľa viac. V tvojich očiach som videla niečo, čo som ešte v žiadnych nevidela. Bol to domov vytvorený z našej lásky a taktiež zo všetkého, čo k tomu patrí, no predovšetkým tam bola dôvera, ktorá tam aj vždy bola…
Autor: Natália
Coverphoto: Photo by brooklyn on Unsplash
