Možno sa to stalo aj tebe. Dlhší čas si prežila s niekým, o kom si si myslela, že on je ten pravý. Všetko klapalo takmer perfektne. Sem-tam prišlo nejaké nedorozumenie, ktoré si prešla mávnutím rukou. Veď sa to predsa deje každému. Žiaden pár nie je dokonalý, vždy sa nájde niečo, čo si žiada kompromis, dočasnú tichú domácnosť alebo nejakú tú hádku… Aj so mnou to spočiatku bolo rovnaké.
Bola som natoľko pohltená svojím životom, ktorý skĺzol do stereotypu, až som si naň zvykla. Chyby som odpúšťala, nedorozumenia som neriešila, plač som potláčala. Predsa nebudem plakať každý deň kvôli nejakej hlúposti.
pinterest.com
No jedného dňa sa to zmenilo…
Nerozumiem, prečo som to nevidela. Nerozumiem, prečo som tak dlho čakala. Možno som si na všetko to nepekné zvykla natoľko, že som to prestala vnímať. No potom sa niečo zmenilo. Nezmenil sa on, ale ja. Konečne som uvidela, že toto nie je vzťah, o akom som snívala. Naopak… O niečom takom sa mi nesnívalo ani v tom najhoršom sne.
Hranica medzi totálnym rezignovaním a schopnosťou vnímať lásku aj očami, nielen uboleným srdcom, je poriadne tenká. Prekonáš ju, ani nevieš ako. Zatiaľ čo si v jeden deň uvedomuješ, že ti ten, koho miluješ, ubližuje, v ďalšie ráno si začneš myslieť, že je to v poriadku.
Čím viac zostávaš vo vzťahu, ktorý ťa ničí, tým viac jeho slabé miesta prehliadaš. Deň za dňom nadobúdaš pocit, že si len príliš hysterická a nedokážeš si vážiť spôsob, akým ťa on „miluje.“ Až pomaly vstúpiš do fázy, kedy už viac nechceš nič žiadať. Nemáš silu nič riešiť, pretože vieš, že ak by si s tým opäť začala, zjavila by sa ti nová rana na srdci.
pinterest.com
Zakrývať si oči pred realitou však nie je riešenie…
Musíš sa zmieriť s tým, že ak sa uspokojíš so vzťahom, ktorý ťa zraňuje, nevyhneš sa bolesti. Všetko budeš len posúvať pred seba a to, čo dnes nemáš silu riešiť, ťa neskôr dobehne v plnej sile. Nespokojnosť, znechutenie, pocit, že tvoje city sa strácajú kdesi v prázdne medzi vami dvoma…
To všetko sa len hromadí a čaká na svoj čas. Ver mi, časom precitneš. Jedného dňa sa zobudíš a nebudeš rozumieť tomu, prečo si ešte stále s ním. Prečo radšej nie si sama a čakáš na zázrak, ktorý sa nikdy nestane.
Raz oľutuješ úplne všetko. Chvíle, kedy si sa nepostavila sama za seba, kedy si si hrýzla do jazyka len preto, aby z toho opäť nevznikla ďalšia hádka, na ktorú už naozaj nemáš silu ani chuť. Vieš, že by sa ňou nič nevyriešilo.
Prosím, uvedom si, že si sa v tomto väzení ocitla len preto, že si nemala silu sa z neho dostať von…
Ale nemôžeš v ňom žiť večne. Buď si istá, že raz budeš ľutovať každú sekundu v prítomnosti niekoho, komu bolo jedno, ako sa cítiš, čo cítiš a čo chceš. Nedovoľ, aby si si začala myslieť, že nemáš právo byť šťastná. Nedovoľ, aby si prestala snívať o živote po boku niekoho, kto ťa vníma nielen očami, ale aj srdcom.
Autor: Anonym
Coverphoto: Photo by João Silas on Unsplash
