Nebudem klamať, že mi nechýbaš, pretože chýbaš a chýbaš mi často. Chýbaš mi tak, že niekedy cítim, ako sa mi chveje hrudník, a mám pocit, že ten balvan, čo mi ťaží srdce, nikdy nezmizne. Všetko len pri spomienke na teba, na malý kúsok spomienok, ktoré si mi bol schopný dať v tom mále času, čo si mi chcel venovať. Pretože ja som bola tvojou možnosťou, zatiaľ čo ty pre mňa jediná možná priorita…
A dnes už viem, že tá bolesť, ktorá mi vypaľuje dušu, nebude trvať večne, a taktiež viem, že ako dni budú pribúdať, moja myseľ začne zabúdať. Viem to, tento príbeh som sa pokúšala dopísať už mnohokrát, ale nikdy som nebola dostatočne silná vytrvať a odísť. Boli to konce plné hystérie, plaču a nejedenkrát som sa ocitla v klbku na podlahe.
Vtedy som si myslela, že je možné zmeniť človeka, vtedy som mala oči plné nádejí…
Hovorí sa, že najväčší klamár na svete je zamilovaná žena. Nie preto, že klame iným, ale preto, že vie dokonale klamať sama sebe. A ty si klameš, že je príliš zaneprázdnený na to, aby ti odpísal, klameš, že tú kávu musel zrušiť, pretože je zavalený prácou, že sa príliš bojí odmietnutia z tvojej strany, a preto ti nenapíše, ako to cíti on.
A tak sa klameš, až kým si neuvedomíš, že to nie je o čase, práci, povinnostiach, ale o prioritách. Uvedomíš si, že každý z nás vie konať, keď má o niečo reálny záujem. A preto som odišla naposledy bez slova, pretože tých slov sme si povedali už príliš veľa. V to ráno som si uvedomila, že na konci to nie si ty, ktorý sa zmenil, zmenila som ja.
To, čo som tak veľmi chcela zmeniť a zachrániť, ma stálo príliš veľa…
Príliš veľa úsilia, času a priateľstiev. Moja vyčerpaná duša a prázdnota pri pocite šťastia už nevládala bojovať o nič. Možno o tom bol aj môj príbeh. Musela som sa naučiť, že láska nie je vždy len o konci plnom šťastia, ale aj o pocite sklamania a bezmocnosti.
Sama vieš, že láska ťa nemá ničiť, že kvôli nej nemôžeš nespávať, utápať sa v slzách či v alkohole. Má ťa naučiť milovať aj samu seba, napriek tomu, že sa ti veľakrát nepodarí vstať z postele na prvý budík či sa ti naopak podarí rozbiť si koleno na rovnom chodníku. Má ťa učiť, že ak otvoríš svoje srdce, aj keď už nebudeš dúfať. Ukáže ti, že to, čo si bola schopná dať mužovi, ktorého si milovala, ti dokáže niekto ponúknuť tiež.
A keď sa tak stane a on príde, napriek tomu, že už neveríš, zmení ti to pohľad na všetko…
Budeš si istá, že to, čo si si prežila, z teba urobilo silnejšiu verziu samej seba. Pre ľudí, ktorí ťa poznali, sa staneš inou. Pretože si zistila, že keď budeš padať, nebude ťa mať kto zachytiť ani ti pomôcť postaviť sa. Tvoj hnev, bezmocnosť a smútok ťa na pár mesiacov vyradia z kolobehu normálneho života a ty sa budeš len prizerať, ako sa meníš.
Povrchné priateľstvá ťa prestanú zaujímať a chlad, ktorý ti zobral poslednú iskru v tvojom srdci, zhasne, aby ju mohol niekto zapáliť opäť. Zistíš, že ten, ktorý ti nebol schopný opätovať lásku, ten, ktorý si nič nevážil a odmietal ju len z princípu, jej nebol nikdy hodný, a ten, ktorý si tú cestu s tebou vytvorí, bude muž, ktorého si si ani nevysnívala.
Už to nebude o mužovi, pri ktorom budeš niekoľko hodín čakať na odpovede ani o zrušení vašich stretnutí pár minút predtým, ako ťa mal vyzdvihnúť. Bude ti dávať pocit, že si milovaná, nie použiteľná, keď si nájde čas. Preto ver, že načasovanie v živote ti ukáže všetko v správny čas. Niekedy možno musíme zažiť tú najtoxickejšiu lásku svojho života, aby sme zistili, že tento druh lásky nie je správny.
Autor: Natália Z.
Coverphoto: Photo by Aral Tasher on Unsplash