Začala si ďalšou hrubou čiarou. Jednou v tých tisícich, v ktorých si si povedala, že sú posledné, ktoré dávaš. Každá tá hrubá čiara bola tvoja nádej, že sa zmení. Možno ak by ti ukázal spôsob, že ti dokáže vrátiť rovnaké množstvo lásky, ktoré si mu medzi tými hrubými čiarami dávala ty, nemala by si dôvod neustále odchádzať. Ak by ti chcel ponúknuť o čosi viac než ten kúsok snahy, keď začal mať pocit, že ťa stráca. Vtedy, keď si sa začala liečiť zo svojej agónie, prišiel a povedal niečo, čím si ťa znovu získal. Ako vždy si podľahla…

Tvoje oči sa opäť začali smiať, i keď si vedela, že to, čo bude nasledovať, ťa zabolí ešte viac ako každá rana predtým. Nie, viem, že ti to nebolo jedno, keď si tvoju správu len prečítal alebo keď si sa na neho celý deň tešila a on sa bez všetkého odmlčal. Dala si ďalšiu hrubú čiaru s pocitom, že možno dnes urobí viac. 

unsplash.com

Lenže vec, ktorú získal, si bola ty… 

A on to vedel. Vedel to, že si mu bola schopná ponúknuť celý svet, zatiaľ čo tá druhá nechcela. Lebo si vedela, že práve tento muž je výnimočný, že práve on za to všetko stojí. Ty vieš, že dnes už to nie sú mesiace, ale roky, ktoré si stratila. 

Vieš, že tvoje trucovanie o jeho pozornosť je spôsob, aby ti ukázal viac než tie chabé slová, ktoré ti ponúka, keď je koniec. Ja viem, že láska, ktorú si dokážete ponúknuť, je tá najsilnejšia zbraň. Ale ste schopní jeden pre druhého tú guľku prijať? Pretože ja viem, že ty si.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Neviň seba, že aj ty chceš mať právo na lásku…

Muž, ktorý ti dá všetko, ti nikdy nedovolí o tej svojej guľke pochybovať. A ja viem, že si teraz zapochybovala. Pretože takáto istá zbraň mieri proti nám každý deň a my to riskneme, obetujeme sa. Pretože milujeme neskutočne hlboko. Strácame a zrádzame samy seba. Pretože toto bolo naposledy. Síce samy vieme, že naša hrubá čiara neznamená koniec, ale príchod pre nový, o čosi krajší ďalší začiatok. 

unsplash.com

Až kým nezačneme mať po krk stále strácať a budovať nový a krajší začiatok… 

A všetky sa snažíme získať a strácať. Až kým raz nepochopíme, že náš koniec je už dávno dopísaný vo vetách, ktoré si nechceme samy priznať, pretože to by znamenalo, že náš príbeh so šťastným koncom by ostal bez šťastného konca. Že si ho musíme dopísať každá sama. Možno bez neho, možno s niekým iným a možno úplne samy. 

Ale hlavne – každá si musíme svoj príbeh dopísať sama. Nie je to o tom, ako sa máš posunúť ďalej, ale ako začať odznova, keď dokážeš úprimne milovať. Ako sa naučiť postaviť na vlastné nohy a učiť sa kráčať ďalej. Krok po kroku. Dopraj si ten čas, znovumilovanie samej seba, dobrú kávu alebo čaj. Dopraj si kino, čas so sebou a hlavne sa nauč milovať samu seba, keď si osamelá.

Autor: Natália Z.

Coverphoto: Photo by mohammad reza razmpour on Unsplash

Facebook komentáre