Vždy som obdivovala autorov poézie. Do veršov sa totiž zmestí menej slov, no pritom sa od básní očakáva omnoho viac ako od prózy. Na malom priestore tak musia zo seba vydolovať maximum, každé slovíčko musí byť na správnom mieste, aby vznikla nezabudnuteľná myšlienka. Myslím si, že práve títo ľudia, majstri slov, majú čo svetu povedať aj vtedy, keď ich myseľ nie je zamestnaná skladaním veršov.

Moje predpoklady sa potvrdili, keď som mala možnosť prečítať si myšlienky a citáty Lang Leav. Ide o mladú ženu, ktorá má na konte niekoľko kníh a jej slová hodné pozornosti môžete sledovať aj na jej instagramovom profile @langleav.

Raz ju stretneš. Bude kráčať tak slobodne, až sa ti bude zdať, že sa jej nohy vôbec nedotýkajú zeme. V očiach bude mať odlesk spomienok, ktoré sú dôkazom toho, že hoci jej mnohí chceli vziať jej slobodu, ona sa jej nikdy nevzdala. Nebude patriť nikomu a ničomu. A nikdy nebude patriť ani tebe… Láska k nej bude iná. Bude slobodná, no nie neistá. Až vďaka nej pochopíš, že pravá láska si vyžaduje slobodu a nespútanosť. Až vtedy si uvedomíš, že všetku lásku zabíja potreba vlastniť.

Zabudni na ľudí, ktorí ti ublížili. Ale nikdy nezabudni na lekciu, ktorú priniesli do tvojho života. Ak sa to predsa len stane, je dosť možné, že čoskoro stretneš niekoho, kto ti rovnakými skutkami rozjatrí staré rany.

Usmej sa na svet bez akýchkoľvek očakávaní. Miluj, akoby si nikdy nebola zradená a zranená. Pusti preč tých, ktorí len žiadajú, no na oplátku nič neponúkajú. Iba tak získaš moc nad tvojím životom a nikto ti ju viac z rúk nevytrhne.

Poznám iba jeden recept na šťastný život – objav svoju jedinečnosť. A ver mi, že od toho momentu si dvakrát rozmyslíš, komu venuješ svoje city.

Vieš, ja neodchádzam len tak. Nezľaknem sa prvého problému, vždy chcem každý problém vyriešiť. Dokážem „ťahať“ aj za dvoch. Viem sa zaťať a zvládnuť všetko. No len do chvíle, kedy sa nezačínam cítiť zbytočná. Iba dovtedy, kým som si istá, že ten druhý vníma moju prítomnosť a váži si ju. Ak sa stane opak, vtedy sa vzdám. No nikdy sa nevzdám za seba, vzdám to za nás dvoch…

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Slová od Alison Malee, ktoré vás prinútia zamyslieť sa nad všetkým, čo vás v kútiku duše trápi

Miluj svoj život vždy a za každých okolností. Miluj svoj život, keď v ňom máš milujúce osoby, rovnako ako keď práve kráčaš sama.

Nerozumiem slovám: „Druhí nám nepriali… Neprekonali sme prekážky… Rozdelilo nás okolie…“ Veď predsa ak sa dvaja milujú, nerozdelí ich nič, čo je tam vonku. Ak sa dvaja skutočne milujú, vytvoria si okolo seba múr, za ktorý neprenikne nič, čo by ich mohlo ohroziť. O tom je láska. O tom je mágia dvoch sŕdc. A ak sa stane, že okolie má dopad na jednu lásku, nemožno ju skutočnou láskou nazvať.

Ak niekto nemiluje každú tvoju chybu, nedokáže ťa milovať vôbec.

Kedysi som bola iná. Príliš sa ma vedeli dotknúť slová druhých, všetky ich skutky som si až veľmi pripúšťala k telu. No práve tí, ktorí ma zranili najviac, ma naučili obrniť sa. Ukázali mi, aké desivé je, keď mi viac záleží na úsudku druhých ako na mojom presvedčení. A odvtedy… Odvtedy sa cítim omnoho ľahšie. Slobodnejšie a nespútane. Naučila som sa počúvať a vnímať druhých tak, aby som si k srdcu vzala len tie slová, ktoré sú venované mojej duši. Nie také, ktoré sú vyrieknuté z nenávisti, závisti alebo žiarlivosti.

Milujem ľudí, o ktorých iní hovoria, že sú skúpi na slovo. Čím menej totiž hovoria, tým väčšiu váhu tie slová majú, keď ich premenia na skutky.

Nemôžeš hovoriť o láske, kým si nepreskúmal celú moju povahu. Úprimné milujem ťa vyslov až vtedy, keď ma uvidíš báť sa. Keď zažiješ, čo sa so mnou deje, ak niečo práve strácam. Keď sa budem tešiť, hnevať, plakať potichu aj hlasno vzlykať. Keď budem spokojná, namosúrená, hladná, vystresovaná… Ak toto všetko so mnou naozaj zažiješ a stále budeš pri mne stáť, vtedy už nemusíš nič hovoriť. To, že tam si, bude tým najúprimnejším milujem ťa, aké som kedy „počula.“

Poslaním niektorých ľudí v našom živote nie je zachrániť nás. Ale podnietiť v nás silu, vďaka ktorej sa pred nimi ochránime.

Facebook komentáre