Nemusíme byť príliš mladí. Ani príliš neskúsení. Stačí, že to príde v nesprávnom čase a pokojne môže ísť aj o tie správne osoby. Alebo sa stane, že čas je správny, všetky okolnosti do seba pekne zapadajú, len dvaja ľudia, ktorých k sebe čosi pritiahlo, postupne zisťujú, že hoci sú na tejto láske doslova závislí, zdá sa, že to napokon akoby nie je pre nich. Akoby im to, po čom tak strašne túžili, začína škodiť. Akoby sa strácali v tme, hoci samotná láska predstavuje svetlo…

Občas je tá láska jednoducho príliš silná. A vtedy nie je ťažké zistiť, že aj pekné veci v živote nás môžu postupne zdevastovať. Že aj city, ktoré vychádzajú z hĺbky srdca, môžu brať a ničiť. Že nič nedokáže zmiasť človeka viac ako nerovnováha v tom, čo k niekomu cíti a čo od neho dostáva. Že aj s tým pekným, čo nám život ponúkne, občas nevieme správne zaobchádzať a dokáže nás to zaskočiť.

unsplash.com

Niekedy je to práve silná láska, ktorá vzťahy ničí…

Pretože láska ako taká nás neraz robí príliš impulzívnymi. Príliš ustráchanými i príliš odvážnymi a je na nás, aby sme včas vyhodnotili, ktorej emócii treba dať priestor a ktorej zasa stopku. Zastihne nás nepripravených a stavia nás pred situácie, aké sme doposiaľ nepoznali. Ukáže nám, že to, čo poznáme z rozprávok, sa líši od reality, v ktorej zrazu žijeme. Pomaly zisťujeme, že byť s niekým „my“ je poriadne ťažké a že ten súlad dvoch duší je o tvrdej práci, nie o náhode, o ktorú sa nemusíme pričiniť vlastnými silami. 

Láska ako taká v nás totiž dokáže zobudiť aj také strachy a obavy, ktoré v nás dovtedy spali. Dá nám dôkaz, ako veľmi sme zraniteľní. Poukáže na naše slabé miesta, na najslabšie stránky, na všetko, čo sme predtým nevideli a nerobí nás to dokonalými. Hovorí sa, že láska nás občas robí slepými. Áno, sú aj také lásky, ktoré nás nútia niektoré veci prehliadať, aby sme sami sebe neublížili priznaním, že nás ten druhý nemiluje. No láska nám takisto aj oči otvára. Je pre nás zrkadlom, do ktorého je občas mimoriadne ťažké pozrieť sa a ustáť všetko to, čo v odraze vidíme.

unsplash.com

Zabúdame totiž, že láska ako taká nie je univerzálnym liekom…

Pretože často si to myslíme, veď končí sa tak i nejedna rozprávka. Princ stretne princeznú a žijú spolu šťastne až do smrti. Hm… Lenže láska nie je liek na každú ranu z minulosti. Láska nerovná sa doživotné šťastie. Nezmiznú pre ňu všetky doterajšie problémy, ale mnohokrát sa k tým starým pridajú i nové, také, s ktorými sme dovtedy nepočítali. 

Nemusíme sa nemilovať, stačí, ak nevieme, ako sa k tejto láske „správať.“
Nie vždy nás musí zaskočiť sklamanie či klamstvo. Občas nás prekvapí aj láska samotná.
Nie vždy platí, že lásku ničí nedostatok snahy. Niekedy ju zničí to, že sa dvaja snažia, no nedokážu niesť zodpovednosť za svoje kroky.
Neplatí, že veľká láska má lepšiu perspektívu. Ak na lásku niekto pripravený nie je, na jej hĺbke skutočne nezáleží.

Občas nevieme zniesť veľkú lásku… 

Jednoducho nás jej sila zaskočí. Občas sa stane, že sa stretnú dvaja ľudia, ktorých príliš silná láska doslova zničí, a z tých, čo sa predtým vášnivo milovali, sa stávajú cudzinci, ktorí majú spoločné len jedno – že navzájom jeden druhého zmenili na nepoznanie.

Očakávať, že nás láska bude viesť, dokáže každý. Ale kráčať s láskou v srdci po ceste, ktorá bola pre nás určená, a nevzdialiť sa od človeka, ktorého milujeme, je celoživotná skúška.

Coverphoto: Photo by Jacob Bourgeois on Unsplash

Facebook komentáre