Slabá. Lebo keď som slabá, dávam ti šance, ktoré si nezaslúžiš. Nechcem ti ich dať, no som slabá na to, povedať ti nie. Hľadám svoju silu a snažím sa ju nájsť. Mala by som ju hľadať niekde v hĺbke všetkých mojich pádov a strát. Ale nevládzem. Vlečiem sa a hľadám oporu. Tá slabota, ktorú mám v srdci vplýva aj na moju fyzickú stránku. Nechcem byť troska. Kde je moja sila?

Dôverčivá. Rozdávam sa. Pre všetkých, len tak. Lebo som príliš dôverčivá. Dávam ľuďom šance, úsmevy, pohladenia, slová útechy a sama z toho nemám nič.  Keď potrebujem pomoc ja, zostávam v miestnosti sama. Možno ja sama a moja úzkosť. Tá jediná ostáva stále so mnou, hlavne keď si uvedomím, že som naozaj sama. A presne toto som nechcela. Presne takto silno sama som nechcela zostať. Veľa som sa snažila. Byť ústretová a nápomocná. Veď mám ľudí rada, ale nezaslúžia si to. Pretože sa somnou iba pohrávajú. Som im ukradnutá. A ja som im verila.

tumblr.sk

Príliš dobrá. Taká, čo ťa nebaví. Lebo zo začiatku som ťa bavila. Som ťa extrémne priťahovala. Si ma chcel každým kúskom tela. Potom si sa ma nevedel nabažiť a šepkal si, že ja budem tá posledná. Boli to len slová. Opäť a zas. Lebo keď sme boli spolu dlhšie, tak som ťa prestala baviť. Bola som stále tu. Nastúpená. Pripravená ťa milovať. Ochotná sa ti odovzdať. Ale ty potrebuješ krik, plač, tragédiu, osočovanie a urážanie sa. Baví ťa, keď som zranená, dotknutá a ubolená. A vtedy ma chceš zachraňovať a všetko obnovovať. Ja to takto nechcem. Nie som žiadna drama kráľovná. Som to ja. Aj keď možno na tento svet príliš dobrá.

Bez názoru. Lebo aj také chodia po svete. Nezáleží na nich. Záleží na tom, o čom sa hovorí. Dobré je to, čo si myslí väčšina. Tak poviem áno, keď sa áno hovoriť má. Poviem nie, keď sa nie odo mňa očakáva. Som stádo. Lebo nemám vlastný rozum, názor ani cestu. Taká nechcem byť. Chcem byť svoja. Aj keď so zlým názorom a možno iným, ale svojim. Lebo odmietam byť taká, akú ma chcete mať .

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Prečo sa stále staráme do životov iných?

Dokonalá. Lebo všetky také chceme byť a nikdy také nebudeme. Nechcem sa hnať za niečím, čo má každá. Nechcem byť tá bábika, podľa návodu. Nechcem sa stratiť vo svete zrkadiel, kde budem hľadať dlhé vlasy, štíhle telo, veľké prsia, okrúhly zadok a bezchybnú tvár. Chcem v zrkadle nájsť osobnosť. Takú, ktorá sa nebojí stáť na vlastných nohách. Takú, čo je pripravená. Na zlé, dobré, horšie aj najhoršie. Nechcem žiť iba pre krásu, chcem nájsť zmysel. Taký, ktorý sa nenájde jednoducho…

tumblr.sk

Stratená. Chcem na vlastných nohách stáť. Nepotrebovať neustále usmerňovanie, dobré rady a vodenie za ruku. Nechcem sa vŕtať v starých chybách, zabudnutých vzťahoch a stroskotaných láskach. Nechcem blúdiť po svete a nechávať sa unášať. Chcem vedieť, ktorý je môj smer. Chcem si užívať tú cestu, na ktorej kráčam. Možno z času na čas budem neistá. Možno sa mi budú podlamovať kolená. Ale budem kráčať. A nebudem čakať na cieľ. Lebo ten nie je dôležitý. To práve cesta, je dôležitá.

Závislá na tebe. Chcem vedieť žiť aj bez teba. Dýchať aj bez teba. Tešiť sa nielen z toho, že ťa mám. Nechcem aby môj život závisel iba od toho, či ťa mám alebo nemám. Čo keď ťa stratím? Kde sa potom nájdem? Aj keď si to najlepšie, čo ma v živote stretlo, musím poznať aj cenu seba samej. Musím vedieť kráčať aj sama. Musím vedieť aké to je, keď je človek sám. Milujem ťa. No nemôžem a nechcem byť závislá. Lebo ma to pohltí. A ja si to jednoducho nemôžem dovoliť.

zdroj: unsplash.com

Facebook komentáre