Dnešný článok by som chcela venovať ľuďom, ktorí sa s čistým srdcom do niekoho zamilovali, no ich láska bola daným človekom len zneužitá. Chcela by som ho tiež venovať tým, ktorým sa to, vďakabohu, ešte nestalo a varovať ich, aby boli naozaj pozorní, komu sa celí slepo odovzdajú. Pretože ani ja som kedysi neverila, že ma niekto dokáže s pokojným svedomím proste len tak použiť…
No a samozrejme by som ho v neposlednom rade chcela venovať aj tým, ktorým by malo byť blbé pozrieť sa na seba do zrkadla, ale z nejakého mne nepochopiteľného dôvodu si myslia, že využívať a používať iného človeka je úplne v poriadku.
Úprimne?
Kedysi som neverila tomu, že na svete sú aj „úplne zlí ľudia“. Žila som v tom, že každý človek musí mať predsa v sebe nejaký zmysel pre to, čo je už naozaj zlé, odporné či hnusné správanie sa. Áno, vedela som, že ľudia si občas urobia zlé veci, ale myslela som si, že je to v návale nejakého hnevu, bolesti či skrátka zhodou nejakých okolností… Nevedela som však, že žijú ľudia, ktorí sú prehnití vo svojom vnútri až do špiku kostí a nemajú v sebe ani kúsok svedomia.
No oni žijú…
A nepoznáte to na nich hneď. Väčšinou sa tvária ako úplne normálni ľudia. Niekedy to dokonca zahrajú tak, že by ich človek až poľutoval a postískal… Ale to by bolo na celý iný článok, preto, ak vás zaujíma to, ako manipulátora rozoznať, môžete si vypočuť náš podcast Rozhovory o živote – epizóda: Manipulátori.
A ja vás chcem doslova varovať, aby ste si na nich dali pozor. Aby ste brali nohy na plecia hneď, ako vás niekto začne ničiť a bude to volať „láska“.
Nechcem, aby to teraz vyznelo ako nejaké moje vyplakávanie. Vďakabohu, dokázala som sa z toho všetkého zahojiť a dokázala som sa cez to preniesť. No ľahké to nebolo. A moje hojenie sa netrvalo pár dní ani mesiacov. Trvalo roky… A chcem, aby ste vedeli, že ak sa vám stane niečo podobné, je úplne v poriadku cítiť sa nejakú dobu zničene…
Píšem vám o tom, lebo som sa kedysi ja sama cítila zle preto, ako dlho mi trvalo spamätať sa z takéhoto vzťahu…
Cítila som sa ako slaboch, ako nejaká chudera, ktorá nie je schopná pozbierať sa z jedného idiota. Lenže dnes viem, že to, čo mi urobil, bolo naozaj zlé, a mala by som byť rada, že sa mi vôbec podarilo spamätať sa z toho.
Je úplne v poriadku cítiť sa zlomení, prázdni, bez nádeje. Je to naozaj v poriadku. Pretože zistenie, že ste niekomu dávali zo seba všetko, zatiaľ čo on vás vnímal ako bábku na hranie, je skutočne bolestivé. A neotrasie to nami len v tom zmysle, že nám proste nevyšiel vzťah. Otrasie to našou vierou v ľudí, v tento svet, našou sebahodnotou a tým, čo má vlastne na tomto svete význam.
Ak sa začíname zbierať zo zeme po takomto vzťahu, nie je to len o tom, postaviť na nohy seba. Musíme doslova postaviť na nohy celý náš svet, odznova. A to nie je také jednoduché.
Pretože po takomto vzťahu sa budete báť každého nového „Milujem ťa…“
Teda nejakú dobu určite. Budete mať skrátka na pamäti, že existujú ľudia, ktorí takéto slová dokážu odporne zneužiť, len aby nás vmanipulovali tam, kam potrebujú…
Ak sa dostanete do vzťahu so zlým človekom, rozchod bolí oveľa dlhšie, pretože rany na srdci po takom vzťahu sú oveľa hlbšie.
Najhoršie na toxických vzťahoch je, že sa vlastne neskončia rozchodom… Majú pokračovanie aj po ňom. Bolestivé a mnohokrát skutočne smutné pokračovanie. Pretože namiesto toho, aby sme „búchali šampus“, že sa toto ťažké obdobie, ktoré nám bolo neskutočnou lekciou, skončilo, robíme presný opak… Čo sa ale vyčítať nikomu nedá, pretože toxické vzťahy sa nám dostanú pod kožu a nie je vôbec jednoduché ich odtiaľ vyhnať.
Namiesto úľavy nastupujú otázky: Som dosť dobrá/ý, prečo ma opustil/a, čo som urobil/a zle… A pocity, že si nezaslúžime nič lepšie alebo že na nič lepšie nemáme nárok, či na to proste nemáme šťastie… Pocity, že ten človek bol láskou nášho života a ďalej už nič nemá význam… Pocity, že nás už nič nečaká…
A jediné, čo nám z tohto môže pomôcť, je na chvíľu umlčať srdce a pozrieť sa na všetko triezvymi očami, no predovšetkým rozumom… Ten nás zachrániť môže… „Vypnúť na chvíľku srdce“ je niekedy veľmi dôležité. Dôležité preto, aby sme mohli zachrániť vlastnú dušu… No dokázať vypnúť srdce si pýta neuveriteľne veľa sily, ktorej v nás logicky po ťažkom rozchode veľa nie je. A preto chvíľku potrvá, kým ju nazbierame. Čo je opäť úplne v poriadku. Tejto téme sme dokonca venovali aj dve celé knihy – Rozchod a Stretni sám seba , takže ak máte pocit, že sa točíte v bludnom kruhu, možno vám pomôžu nájsť cestu, ako z toho von.
Chcem, aby ste vedeli, že existujú zlí ľudia…
Chcem, aby ste si dávali pozor, komu svoje srdce odovzdáte. Chcem, aby ste vedeli, že láska nemá ubližovať. Chcem, aby ste vedeli, že ak vás niekto ponižuje, ubližuje vám a zároveň vám hovorí, že chce byť s vami, je to chorý človek a určite to nie je vami – tým, že by ste neboli dosť, alebo tým, že ste nejaká nedostatočná žena či muž.
Chcem, aby ste vedeli, že tam vonku sú ľudia, ktorí si vás vyhliadnu práve preto, že ste dobrý človek a veríte, že každý iný človek má srdce ako vy. Chcem, aby ste vedeli, že s vami nie je nič zle a zaslúžite si niekoho úplne iného. A chcem, aby ste vedeli, že ten niekto iný tam vonku je.
Chcem, aby ste vedeli, že ak vás niekto vedome ničí, zaslúži si lopatou po hlave a nie vás…
A chcem, aby ste vedeli, že ak sa stanete obeťou takého človeka, ak sa stanete obeťou psychického či fyzického týrania, potrebujete pomoc a nie je sa za čo hanbiť. Nehanbite sa priznať svetu, že obeťou ste a požiadať o pomoc. Je to, ako sa hovorí: real shit. Je normálne, ak vás to položí. Položilo by to každého… No opakujem znovu – nie ste ako osoba niečo menej, len ste mali obrovskú smolu na totálneho bastarda.
No a na záver, aj keď viem, že je to ako hádzať hrach o stenu, by som chcela odkázať všetkým osobám, ktoré dokážu používať iných ako veci, že im želám len jedno. Aby raz ich syn či dcéra stretli niekoho, ako sú oni. Vtedy možno pochopia, čo sú zač…
Photo by Lucas Quintana on Unsplash