Ja viem, že sa ti do toho nechce. Och, ako živo si dokážem predstaviť, koľko úsilia ťa stojí každý jeden deň bez zmeny, no zároveň sa s tou zmenou stále nevieš stotožniť. Presne viem, že urobiť tento krok nie je to, po čom túžiš. Teda… Nie tak celkom. Chceš ho, aj ho nechceš urobiť. Sú chvíle, kedy si praješ, aby si sa k tomu dokopala už dávno a dnes to mala celé za sebou, no potom ich vystriedajú také, počas ktorých sa toho bojíš. Jednoducho vieš, že to prísť musí, ale ešte si sa s tým nestotožnila. Nie tak, aby si to prijala. Nie tak, aby si sa odhodlala…

Milá žena, viem, aké to je… Ocitnúť na rázcestí, stratiť na tom mieste aj celé mesiace a báť sa vykročiť doprava či doľava. Viem, aké je ubíjajúce stáť pred rozhodnutím, ktoré ti dopraje slobodu, no takisto ťa zničí zaživa. Môžeš si byť istá, že v tom nie si sama. Pretože asi niet človeka, ktorému by sa nenaskytlo rozhodnutie, ktoré zmení všetko. Aj jeho samého.

unsplash.com

Tento pocit mi je dôverne známy…

Zdá sa ti, že nevieš, čo chceš, a o niečo neskôr si priznáš, že v tom máš vlastne celkom jasno. Si unavená, ubolená a utrápená. Si len verziou samej seba, ktorú nespoznávaš, v ktorej sa strácaš a ktorá sa zasa sama osebe stráca vo svete, v ktorom sa snaží žiť, či skôr prežiť. Si tou, ktorá sa hnevá na seba, ktorá závidí svojmu mladšiemu ja, pretože kedysi bolo tak neoblomné, tak hrdé a samostatné. No zároveň sa naň hneváš, lebo práve ono z teba urobilo ženu, akou si dnes. Ženu, ktorú čaká náročné obdobie a ona sa každú sekundu svojho bytia pýta, či je naň vlastne pripravená, či vôbec niekedy bude a prečo dovolila, aby bola práve tam, kde je dnes, bezradná a v pasci. 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Citáty, ktoré dodávajú silu žiť svoj život podľa seba

Nevieš, či máš čakať alebo konať. Lenže čakať na čo? Kým sa necháš ešte viac zdeptať? A konať? Čo presne máš urobiť? Vieš to? Stojíš si za tým rozhodnutím? Je to vír otázok, ktorý ťa nikam neposúva, len zastavuje a upriamuje na prítomnosť, z ktorej potrebuješ uniknúť, no čím viac si to uvedomuješ, tým viac vnímaš, že únikom sa musíš niečoho podstatného vzdať.

unsplash.com

Milá žena, chcem len, aby si vedela, že to nie je nič výnimočné…

Že práve toto obdobie z teba urobí tú ženu, akou by si chcela byť. Že každý z nás občas zakopol, spätne si uvedomil, že sa ocitol tam, kde sa ocitnúť nikdy nechcel, že príliš dlho niekomu veril a ešte dlhšie sa spoliehal na svoje sny, ktoré však nikdy neprekročili prah jeho vlastných predstáv, pretože zostali zamknuté na hranici jeho fantázie a očakávaní. 

Chcem ti len povedať, že aj toto patrí k životu… Občas musíme urobiť rozhodnutie, ktoré bude predstavovať závažný míľnik v našich životoch, ktoré bude jasne oddeľovať naše staré ja od osobnosti, akou sme dnes. Chcem len, aby si vedela, že každá sekunda tvojho života stojí za to, aby si zabojovala. O seba, o svoje šťastie, o lásku, ktorou niekto nezaobchádza správne. Chcem ti len dodať odvahu, aby si prekonala strach a a nebála sa urobiť krok, ktorý je nezvratný, no zároveň potrebný. Potrebný k tomu, aby si konečne začala žiť.

Slzy a strach, tie k tomu patria. Občas musíme urobiť rozhodnutie, ktoré nás zničí. Aby sme znovu našli seba. Aby sme si dopriali to, čo nám bolo odopierané. Aby sme viac nedovolili ničiť svoje srdce…

Coverphoto: Photo by Jeremy Bishop on Unsplash

Facebook komentáre