Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré… Toľkokrát som to počula. No myslíš, že som si na tieto slová spomenula v pravý čas? Vtedy, keď sa to zlé práve odohrávalo? Nie… Búrila som sa. Pýtala som sa prečo. Bola som sklamaná, zmätená a priznám sa, že i nahnevaná. Bola som hocijaká, len nie vďačná. Veď kto by bol aj vďačný za to, že ho niekto klame a po vyplávaní pravdy na povrch sa už ani netvári, že ho to vlastne mrzí? Že to tak proste je a ak sa mi nepáči, nevadí. Necháš ma ísť a potom ma budeš lákať späť.
Pustíš ma len naoko, iba pre môj dobrý pocit z toho, že som sa dokázala vzbúriť, no v skutočnosti to bude len fraška, ktorou tíšim samu seba. Ty sa pobavíš a ja budem mať na chvíľu pocit, že som vyhrala.
unsplash.com
Popravde, nikdy som od teba nadobro neodišla, teda až naposledy. Dovtedy to bola iba moja túžba niečo si dokázať. Dokázať si, že nemáš nado mnou takú moc, ako v skutočnosti máš. Boli to moje tiché výkriky, môj spôsob prejavenia bezmocnosti, tvoje zadosťučinenie, súčasť tvojej hry, no nebola to pravda.
Až neskôr som pochopila, že naozaj je všetko zlé na niečo dobré…
Až po rokoch som si sama od seba povedala, že ti patrí vďaka. Divné, však? Že my ženy sme schopné ďakovať aj za bolesť, dokonca i za to, že nás niekto vodí za nos. No v tomto prípade ide o ten spôsob… O spôsob, akým si so mnou zaobchádzal. O spôsob, akým si mi klamal.
Prvoplánovo, bezcitne, nepremýšľajúc nad dôsledkami. Klamal si, pretože si mal na to dôvod, a koniec koncov ti bolo jedno, ako to celé vypáli. Veril si si, že to znovu po niekoľkýkrát zasa uhráš. Tvoje sebavedomie prevyšovalo schopnosť a možno i ochotu viac nad klamstvami premýšľať.
Klamal si impulzívne, jednou lžou si zachraňoval len prítomný okamih, avšak nie budúcnosť. A to bolo pre mňa kľúčové. Presne to vo mne s odstupom času vyvolalo pocit vďačnosti, ktorý si už viac nedám vziať.
unsplash.com
Pretože nie je klamár ako klamár…
A tvoj štýl zahaľovania nášho vzťahu do lží reprezentoval tvoj pohľad na našu lásku. Odzrkadľoval tvoje priority, tvoje zmýšľanie, tvoj spôsob života, teba… A hoci som si ťa v predstavách spočiatku pretvárala a uisťovala som sa, že sa raz staneš človekom, do akého som sa zamilovala, nakoniec ma neuskutočnenie mojich snov a ich úplné rozsypanie zachránilo. Predo mnou, ktorá sa vzdáva až vtedy, keď to s ňou vzdá i jej srdce, a rovnako i pred tebou, čo vždy čakáš, kedy to s tvojou osobou vzdajú iní.
V klamstvách sa dá nájsť tak veľa. Sú zradné a zavádzajúce len na prvý pohľad. Najčastejšie tam môžeme uvidieť pravdu o človeku, ktorý ich vysloví…
Dnes som šťastná za to, že si si s klamaním nedal toľko námahy. Ani že ťa občas nepichlo pri srdci, hoci si vedel, že mi vieš ublížiť. Robil si všetko tak, ako si chcel. Ako to vyhovovalo tebe, pričom ohľad na mňa si nebral.
A za to ti veľmi ďakujem…
V tejto chvíli mi je jasné, že som ťa milovala až príliš. Príliš hlboko na to, aby som dokázala len tak odísť veriac, že raz nájdem niekoho lepšieho, niekoho, kto mi nikdy neublíži. Príliš silno na to, aby som prestala dúfať v zázraky, aby som bola schopná vzdať sa nádeje. Som vďačná za všetky momenty, pri ktorých mi je aj dnes možno trochu ťažko, ale…
unsplash.com
Bez nich by som nebola dnes slobodná. Ani znalá toľkých lekcií, ktoré sa snažím mať na pamäti. Bez nich by sa mi nikdy neotvorili oči a ja by som naďalej len poslepiačky blúdila pri tebe, mysliac si, že blúdim s tebou. Trápenie by sa predlžovalo. Strácala by som roky vo vzťahu, ktorý nie je pre mňa. Svojím konaním si ma vlastne zachránil, doprial si mi voľnosť…
Mohol si totiž klamať o niečo zlomyseľnejšie…
Mohol si pritvrdiť pravidlá hry, o ktorej som ja nemala potuchy. Mohol si si viac dávať pozor, viac predo mnou skrývať, premyslieť si nepriestrelnú taktiku a ja by som čakajúc zostávala v omyle. Mohol si všetko, no nestálo ti to za tú námahu. Ja som ti za to nestála.
Dnes už vďaka tebe viem, že jeden človek vzťah nezachráni. Viem, že ak ma opäť čosi zabolí, nebudem to prežívať tak, ako pri tebe. Budem vedieť, že ak tá bolesť vo mne vyzreje, ukáže mi cestu, ktorú by som bez bolesti nevidela.
Občas totiž niektoré vzťahy musia bolieť veľmi. Musia nás bolieť neznesiteľne. Pretože zamilovaný človek neráta šance, ktoré tomu druhému dáva, ani slzy, ktoré mu stečú po lícach. Zamilovaný človek by sa nevzdal, ak by to bolelo „len tak trochu“. Občas nám bolesť musí otvoriť oči, aby… Aby sme neskôr za ňu mohli byť vďační. Aby sme si mohli povedať, že hoci to bolelo, dnes je všetko tak, ako má byť.
Coverphoto: Photo by JC Gellidon on Unsplash
