Vždy som bola ženou, ktorej život vyzeral trochu inak. Keď som sa porovnávala s druhými, musela som popremýšľať, či náhodou niekde nerobím chybu. Pretože aj tá najadrenalínovejšia húsenková dráha je oproti mojim pocitom šuviks.
Sú obdobia, kedy sa táto krivka dokáže ustáliť, no potom doženiem i to, čo zostalo zameškané. Strácam sa, uvažujem, pochybujem, bojím sa strachu, ale aj svojej odvahy.

Neviem, či milujem alebo nenávidím, či mi niečo chýba alebo mám všetkého až príliš, či pomôže, ak na chvíľu od všetkého a všetkých utečiem, alebo zostanem len tak v tichu sedieť a budem čakať, kým sa to pominie.

pinterest.com

Občas jednoducho nerozumiem sama sebe…

A preto ani nechcem, aby mi vtedy porozumeli druhí. Vlastne v týchto chvíľach nechcem nič… Nechcem počuť žiadne slová, pretože vo svojom vnútri ich počujem viac než dosť, pričom jedno sa snaží, aby prekričalo to druhé. 

Výsledkom je chaos toľkých odlišných pocitov, že všetku energiu musím venovať len na to, aby som tomu nepodľahla. Nechcem cítiť nikoho blízkosť, pretože vtedy jednoducho necítim nič a nikoho. Žiadna útecha, žiadne rady, žiaden kontakt s vonkajším svetom ku mne nepreniká, veď ako by aj mohli, ak sa ten môj svet práve otriasa v základoch a je ohlušený zemetrasením, ktoré v ňom práve vyčíňa.

Všetko ide mimo mňa…

Vo mne to vrie, no navonok preniká len mrazivý chlad, ktorý ku mne nič neprepustí. A vtedy, presne vtedy som odkázaná len sama na seba. Sú to stavy, kedy prichádzam o svoje sny, o ilúzie, nádej aj istoty, ktoré som dovtedy mala.

A ja sa stávam ženou, ktorá smútok vyjadruje krikom, nepokoj tichom. Ženou, čo sa rozplače, keď sa jej v mysli vynorí pekná spomienka, a pri tých zlých sa len trpko pousmeje, pretože ju prinútia zamyslieť sa nad tým, aká bola kedysi naivná…

pinterest.com

Občas sa jednoducho stratím…

A nie, nehanbím sa za to. Občas som stratená nielen vo vzťahoch, ale aj v mojich vlastných pocitoch, ktoré sa vynárajú vtedy, keď ich čakám najmenej. Občas ma prepadne pocit smútku, ktorý je zavŕšený slzami, hoci som sa niekoľko minút predtým usmievala, a ja sa len pýtam, prečo to prišlo práve teraz. 

Občas sa chcem vrátiť tam, kde som definitívne za sebou zavrela dvere, občas chcem ujsť sama pre sebou, občas sa cítim vyrovnaná, inokedy unavená a úplne slabá. A od teba nechcem, aby si mi vtedy pomohol. Chcem len, aby si ma pochopil, nič sa ma nepýtal, za nič ma neodsudzoval, iba tu bol a spolu so mnou čakal, kým sa znovu nájdem.

Coverphoto: Photo by engin akyurt on Unsplash

Facebook komentáre