Sú veci, ktoré na nás doľahnú. Niektoré ihneď a iné až po čase, keď trvajú dlho. Príliš dlho a my sme voči nim úplne bezmocní… Viem, aký to je pocit. Nemať nič vo svojich rukách a jediné, čo mi zostáva, je len čakanie. A možno i viera, že sa všetko obráti na dobré, hoci i tieto okamihy sú každým dňom výnimočnejšie. A práve vtedy, keď už nemáme v čo veriť, dúfame iba v jediné – v posledné, čo nám zostáva… Že budeme mať v sebe dostatok sily všetko to prekonať.
Už som prestala o čokoľvek prosiť. Neviem, prečo sa to musí diať, ale zjavne tam nejaký dôvod predsa len je. Preto už neprosím, aby z môjho života zmizli strach a bolesť. Čoraz bojazlivejšie si prajem, aby to netrvalo večne. Aby to prešlo, aby sa z toho stalo obdobie, na ktoré raz budem len spomínať a vďaka ktorému si budem vážiť každý pokojný deň.
unsplash.com
Viem, že ma čaká obdobie, kedy stratím veľa istôt…
Ale aj tie najväčšie istoty, ktoré v živote máme, sú neisté. Naučila som sa prijať, že jedného dňa môžem prísť o všetkých a o všetko. Že niekoho, koho ľúbim, zradí zdravie, a ja som sa to budem len bezmocne pozerať. Viem, že to, na čom mi dnes záleží, bude pre mňa jedného dňa bezcenné. Viem, že sa raz zmením aj ja, pretože nebudem mať inú možnosť. Budem sa musieť prispôsobiť tomu, čo sa stane a čo budem cítiť či necítiť. A to nepôjde bez toho, aby som si v sebe upratala a zbytočné veci zo svojej duše vyhodila.
Neviem plakať. Je to tak dávno, čo som naposledy podľahla plaču a uľavila si. Slzy ma akosi obchádzajú a ja sa už ani nepokúšam ich privolať. Cítim len nepokoj, ktorý mi nedovolí vypnúť a povoliť žiadnu emóciu. Udržuje ma v strehu, aby som vždy, keď sa dozviem ďalšiu zlú správu, mohla adekvátne s chladnou hlavou zareagovať. Viem, že na plač budem mať dostatok času potom. Neskôr… Keď sa všetko pominie a mne už zostanú len spomienky, s ktorými sa budem musieť vyrovnať.
unsplash.com
Drahá žena, ak tú silu práve potrebuješ, verím, že ju v sebe nájdeš…
Nepýtaj sa, prečo sa to deje. Nehnevaj sa na osud, že je k tebe nespravodlivý. Čo sa má stať, tomu nezabrániš. Praj si „len“ silu. Silu, ktorá ti pomôže preklenúť sa týmto obdobím. A ja verím, že jej máš v sebe dostatok a že raz budeš na seba hrdá, pretože si zvládla zdolať aj také prekážky, ktoré ti podlomili kolená.
Nepotrebuješ, aby sa niekto vrátil, aby si zmenila minulosť, aby si napravila svoje i cudzie chyby. Nemusíš poznať budúcnosť ani vedieť, ako a kedy sa tvoje trápenie skončí. V tých najťažších chvíľach potrebuješ akceptovať prítomnosť. Potrebuješ sa naučiť prijímať život so všetkým, čo ti dáva i berie. Musíš akceptovať všetky straty, musíš sa preniesť cez bolestivé rozlúčky. Musíš hľadať pozitíva aj na pádoch. A musíš sa naučiť hľadať v sebe skrytú silu. Pretože nastanú časy, kedy budeš potrebovať len ju a nič iné.
Autor: Barbora K.
Coverphoto: Photo by Allan Dias on Unsplash
