Stáva sa to častejšie, akoby sme chceli, že je toho všetkého viac, akoby sme vôbec zvládali uniesť, zvládali riešiť, alebo riešiť chceli. Občas sa príliš dlho snažíme niečo zachrániť, niečomu dať viac, ako dokážeme. No aj tak to robíme stále. Bez prestávky alebo vydýchnutia či zastavenia sa čo i len na malý moment… Robíme to pre ľudí, pre ktorých by sme si boli schopní aj zlomiť srdce a najhoršie na tom je, že to pre nich stále nie je dosť…

… je to stále málo, málo snahy, málo chcenia, málo lásky, ktorú dávame.  Všetkého málo a my pritom dávame všetko, čo máme, čo môžme ponúknuť. Robíme všetko, čo dokážeme, a milujeme z celého srdca. No nie je to dosť, nestačí to.

Tak čo by bolo dostačujúce? 

pinterest.com

Snažiť sa ešte viac zachrániť vzťah, ktorý zachraňujeme len my? Alebo možno by pomohlo… byť niekym iným, možno to je to, čo ten druhý chce. Niekoho iného.

Možno by sme mali prestať odporovať, aj keď s niečim nesúhlasíme. Alebo by sme mali prestať robiť to, čo máme radi len preto, že nám to berie čas. Možno by sme mali prestať zabudnúť všetko, čo vieme, pre niekoho, kto nám na oplátku nedáva zo seba nič. Možno by sme mali náš život zahodiť za lásku, ktorá nikdy nebude dostačujúca…”

A asi to aj často robíme, keď niekoho milujeme. Skúšame robiť maximum, no časom vieme, že ani to nestačí, že nikdy nič nestačí, nech sa snažíme akokoľvek a jediné, čo nám to všetko začne dávať, je pocit, že sme naozaj možno my tie zlé, tie nedostačujúce. No, vieme, že to tak nie je a aj keď nás bolí srdce, proste s tým všetkým prestaneme, pretože si stále vážime samých seba.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Stretneme sa znova

Jedného dňa sa prestaneme starať…

pinterest.com

Prestaneme sa starať o toho druhého. O to, ako sa má, o to, či nie je hladný alebo či niečo nepotrebuje. Jedného dňa naša láska k nemu ochladne a my už nečakáme, kedy sa vráti z práce domov, už nás nemrzí každá hádka kvôli tomu, že sme ho sklamali. Už nás nezaujíma ďalšia výhovorka, prečo opäť meškal. Prečo nejdeme spolu von, prečo už nerobíme to, čo nás kedysi bavilo. Prečo zaspáva na gauči pred telkou namiesto toho, aby zaspával vedľa nás.

Už nečakáme, už sa nestaráme, už nerobíme maximum a ono je to aj tak jedno… A raz nás to všetko prestane štvať, aj tie otázky, na ktoré možno nikdy nedostaneme odpovede. Jedného dňa nás prestane mrzieť aj to, že nás to už nemrzí.

Pretože položme si otázku, prečo by aj malo?

Nakoniec sa ukáže, že to bolo najlepšie riešenie, ktoré sme mohli urobiť. Pretože o vzťah sa nemôže starať len jeden. Vzťah nie je len o nás, je aj o tom druhom a nikdy to inak ani nebude. Každá žena si zaslúži lásku, vďaka ktorej bude chcieť vstať ráno z postele. Lásku, ktorú bude cítiť aj ona, lásku, ktorá ju bude napĺňať.

Láska, ktorá ju bude robiť krajšou, ako bola pred tým, pretože šťastie je na nás vidieť. Je vpísané v našich očiach.Vzťah, ktorý bude dávať aj jej, vzťah, ktorý bude o DVOCH, o staraní sa o seba navzájom, o šťastí dvoch…

coverphoto: thoughtcatalog.com

Facebook komentáre