Niekedy, dokonca možno aj častejšie ako často, sa nám ženám stáva to, že sa zamilujeme do toho zlého. Do toho, ktorý nás ťahá horším smerom, akým sme smerovali. Ten, ktorý si nás zaslúži menej. A ani my samy nie sme schopné odpovedať na tú prostú otázku… Prečo práve on? Nevieme to. Všetko okolo nás funguje silnejšie, keď je pri nás. Všetky pocity, vnútri v nás, sa zosilňujú a my… My sa jednoducho nevieme a ani nechceme ovládať. Chceme sa v tých všetkých pocitoch potápať a tú horkú lásku nechať preniknúť do nášho srdca hlbšie a hlbšie.
No aj keď sa zamilujeme, neznamená to, že je to správne. Neznamená to ani, že spolu zostaneme navždy. Občas z nás láska nerobí lepších ľudí, akými sme boli predtým. Občas milovanie nesprávnej osoby komplikuje nielen náš život, no aj životy ostatných ľudí okolo nás. Občas to všetko krásne, čo vieme o láske, má opačný účinok. Občas nám viac škodí, ako pomáha.
Cítime, aká je silná, no nesprávna…
Stáva sa, že sa dostaneme do bubliny, v ktorej nás zaujíma len ten druhý a nás to dokáže meniť na človeka, akým sme sa nikdy nechceli stať.
Občas sme slepí a zatvárame oči pred vecami, ktoré nechceme vidieť. Pred vecami, z ktorých máme strach. Niekedy z nás láska robí žiarlivých a paranoidných ľudí. Ľudí, ktorí prezerajú tomu druhému správy v mobile a hľadajú heslá do všetkých možných sociálnych sietí.
Nie je to správne a aj keď si to uvedomujeme už len pri myšlienke na to, urobíme to. Bez mihnutia oka. Vkročíme do zakázaného a z nás sa stáva niekto iný. Niekto, komu sme sa nikdy nechceli podobať.
Klameme samých seba a aj ostatných…
A aj keď si to nechceme priznať, vieme, čo sa s nami deje. Nahovárame si, že máme seba aj všetko okolo nás pod kontrolou, no nemáme. Priateľov, ktorí sa o nás vždy postarali, sme od seba odohnali. Pretože nikomu inému ako jemu sme náš čas viac nevenovali. Oddelili sme sa od svojej rodiny a ľudí, ktorí stáli pri nás celý život len kvôli tejto láske. Kvôli tejto slepej láske.
Niekedy nás láska zmení na človeka, ktorý manipuluje, ktorý robí veci, aké predtým nepoznal. Na človeka, ktorý hovorí klamstvá iba tak, aby sám seba obhájil. Niekedy láska dokáže priviesť našu najhoršiu stránku navonok a pomaly nás ničí.
Nie všetky vzťahy sú navždy. Nie všetky vzťahy budú mať svoje „happy endings…“
Niekedy je práve rozchod najlepšou možnosťou práve pre nás. Možno to znie na prvý pohľad nepredstaviteľne, avšak časom na to prídeme aj my. Práve na to, čo je pre nás najlepšie.
Práve vtedy, keď nám láska, o ktorú sa tak staráme, nedáva, čo by mala dávať. Vtedy, keď táto láska nás neteší, no skôr zväzuje. A pomaly si uvedomujeme, že nás nikdy skutočne šťastnými nerobila. Len sme sa snažili, aby to tak bolo. Chceli sme toho človeka vo svojom živote, to všetko s ním.
No niekedy človek, ktorého sa nechceme vzdať, nie je ten, ktorý k nám skutočne patrí. Je ten, ktorý nás ničí. A tak, aby sme sa mohli pohnúť ďalej a nájsť niekoho, s kým to bude skutočne fungovať, musíme tomu, čo nás ťahá dole, dať zbohom.
Aby sme mohli nájsť niekoho, s kým budeme aj my takí, akí chceme byť. Niekoho, koho láska z nás bude robiť lepších… A nie horších ľudí.
Coverphoto: thoughtcatalog.com