Viem, že ťa to k tomu ťahá… Niečo konečne zmeniť. Odpútať sa. Prestať cítiť to, čo cítiš, a vymazať tak nielen lásku k nemu, ale i s ňou spojené výčitky, že ešte stále dokážeš milovať niekoho, kto sa k tebe zachoval takto. Viem, aké je ľahké znenávidieť sa, že si stále nezabudla, že ťa to k nemu ťahá späť, akoby si v sebe nemala žiaden pud sebazáchovy. Dokonca viem i to, že sa tej lásky chceš i nechceš vzdať. Pretože pre teba predstavuje to posledné skutočné, čo ti po ňom zostalo, a tak sa občas k tej bolesti vraciaš – síce nevedomky, no svojím spôsobom stále zámerne.
Viem presne, ako sa cítiš, a preto viem i to, že tieto výčitky a hnev ťa nikam neposunú. Práve naopak… Budú ťa len držať tam, kde práve si, prikovanú k miestu, z ktorého by si sa najradšej vyparila, no zároveň by si tam chcela zostať očakávajúc, že sa vráti ten, kto ťa tam samu zanechal.
unsplash.com
Lenže, drahá, ty to v sebe potrebuješ uzavrieť…
Potrebuješ sa pohnúť, odísť niekam inam a postaviť sa k tomu, čo cítiš, tvárou v tvárou. Potrebuješ si usporiadať myšlienky a porozumieť svojmu srdcu, aby si ho konečne dokázala vnímať ako niečo, čo k tebe patrí, čo je iba tvoje a nepozerala sa naň ako na svojho najhoršieho nepriateľa. Potrebuješ pokoj, začať myslieť na tých, ktorí často myslia na teba, a prestať sa vracať k tým, čo sa rozhodli kráčať iným smerom. Nikdy ich nedobehneš…
Nikdy nedobehneš nikoho, kto túži ísť vlastnou cestou a ty nie si súčasťou jeho plánu.
Potrebuješ budúcnosť, no na to musíš prijať prítomnosť. So všetkým, čo so sebou prináša. I s bolesťou, výčitkami a hnevom, ktoré však dokážeš premeniť na svoju silu. Potrebuješ sa stať ženou, akou v kútiku duše už si, no neustále ju potláčaš. Potrebuješ byť niekým, kto napriek všetkému odchádza s láskou, vyrovnane, s vlastnými snami, z ktorých možno zostali len črepiny, no odhodlanie znovu si poskladať svoj vlastný život musí prevyšovať akýkoľvek strach z nepoznaného a dozvuky všetkých sklamaní.
unsplash.com
Potrebuješ pochopiť, že aj tento človek bol súčasťou tvojej cesty…
Možno ti mal len otvoriť oči. Možno ti mal ukázať, že z nej občas neváhaš zísť pre tých nesprávnych ľudí a tým zradíš samu seba. Že občas veríš niekomu, kto ti dôvod na bezhraničnú dôveru ešte vôbec nedal. Možno nebol v tvojom živote niekým, kto ti ukázal, aká silná a mocná láska dokáže byť. No dozaista bol mužom, ktorý ti v bolesti zanechal jeden silný odkaz… Že púšťať tých, ktorých láska nikdy nepripútala k nám, je našou povinnosťou. Povinnosťou a službou, ktorú sami sebe dlžíme vždy, keď sa nám svet otriasa v základoch.
Nech sa stalo čokoľvek, nech ťa to bolelo akokoľvek, nech si sklamaná, nahnevaná, zranená alebo zrútená, prosím, zastav sa. Pretože ak dáš voľný priebeh emóciám, znížiš sa na úroveň toho človeka, ktorý ti ublížil. Budeš pokračovať v tom, čo ti urobil, budeš mu neustále nad sebou dávať moc, hoci dnes vás delí nielen čas aj vzdialenosť, ale aj odlišné pocity, ktoré jeden k druhému cítite.
Vstaň a odíď s láskou…
Nedovoľ, aby niekto, kto milovať nevie, zmenil to, čo cítiš ty, aby zmenil teba. Nechaj si tu lásku, hoci ju už nemôžeš dať jemu. Vstaň a odíď s láskou, nad ktorou nebudeš plakať. Ale venuj ju sebe. Pretože nezáleží na tom, čo sa stalo. Ľudia sa rozchádzajú, vzťahy krachujú. Nie si jediná. Ale môžeš byť jedna z mála, ktorá nebude šíriť nenávisť ďalej, ktorá nedovolí, aby ju jedna skúsenosť zničila. Jedna z mála, ktorá pochopí, že toto bola iba lekcia a tá pravá láska k nej ešte len príde.
Coverphoto: Photo by Raspopova Marina on Unsplash
