Práve sa mi zlomilo srdce na niekoľko častí a ani o tom nevieš. Vlastne ty si ani neurobil nič zlé. Si naďalej tým istým, ale niektoré veci nedokážem prijať. Nepýtaj sa otázku, na ktorú nedokážeš prijať odpoveď. Občas si myslím, že som silnejšia, než v skutočnosti som. Avšak som natoľko silná, že viem uhrať to, ako stojím pevne na nohách, aj keď nestojím. Práve som padla na kolená so všetkým, čo som držala. Uvedomila som si, ako mi na tebe záleží.
Nebolia ma až tak tvoje slová ako moje pocity, ktoré potom prišli. Naozaj dokážu slová veľmi bolieť, hlavne od ľudí, na ktorých nám záleží. A veľakrát sa tieto pocity dozvedáme až po určitých situáciách. Tak ako som ťa mala rada, s tým teraz musím prestať, lebo by som ubližovala len sebe.
pinterest.com
Čakala by som, že budeš človek, ktorý bude chcieť možno mňa…
Ale bola som na omyle. Sú momenty, kedy začíname veriť, že sme niečo viac a potom zistíme, že nemáme z toho slova „viac“ ani len písmeno v. Sme len to ďalšie, sme len to určité pokušenie, ktoré sme ešte nezažili. Sme droga, ktorú sme ešte neskúsili. A skúšať nové veci je tak lákavé.
Neviem naozaj, čo som čakala posledné dni… Boli tak plné niečoho nového a tak to býva, keď sa pohľad začne meniť – dostávame facku. Zisťujeme, že človek od nás chce len jedno a to aj vidí. A tak veľmi sa to snaží získať, že vám porozpráva presne to, čo chcete počuť.
Ty si mi povedal slová, ktoré ma ranili…
Uvedomila som si, že akokoľvek sa budem snažiť s týmto zápasiť, neviem to a ani nechcem. Uvedomujem si, že si naďalej len chlapec. Nie si ten muž, ktorého som v tebe videla či chcela vidieť. Si ten chlapec, ktorý sa nespráva ako chlap, aj keby sa mal a už má aj na to vek. Si len chlapec – nič viac, nič menej.
To, že som ťa tak nazvala, je kvôli tvojim činom. Je to kvôli tomu, ako sa správaš a nevieš si život zobrať do rúk. To, ako mi píšeš, mi len dokazuje, že potrebuješ ešte veľa času, aby sa zo slova chlapec stratili 2 písmená a vzniklo z toho chlap.
pinterest.com
Ustála som to…
Dokázala som sa správať ako dospelá žena, ktorej to je jedno, aj keď ju to trápi. Našla som v sebe silu, aj keď každé jedno slovo, ktoré som ti napísala, som ti chcela len vykričať. Udržala som svoje emócie. Vďaka tomu sa môžem nazývať silnou ženou – takou ženou, ktorá má na viac ako len na chlapca, ktorého musí viesť, i keď ma s ním spája tak veľa.
Snažím sa povedať si, že možno o pár rokov, avšak úprimne dúfam, že o pár rokov budem ja už ďaleko. Že budem šťastná s niekým, kto hneď, ako ma uvidel, hneď, ako ma spoznal, si uvedomil, že pri tejto žene sa chce zobúdzať každé ráno. Tejto žene chce hovoriť, aký mal deň, a počúvať o tom jej. Tejto žene chce dať svet, lebo len vďaka nej ten jeho má konečne zmysel, má to svetlo a má lásku.
Mnohokrát ponúkame lásku niekomu, kto si ju nielenže nezaslúži, ale o ňu ani nestojí…
Bývajú to naše výzvy. Ty si bol tou mojou, ale rozhodol si sa inak, ako som čakala. Dal si prednosť tvojmu temnému svetu pred svetlom v mojich očiach. Dal si prednosť samote pred mojimi slovami. Dal si prednosť sexu pred láskou. Uprednostnil si tvoju drogu pred tou mojou. A ja to všetko len musím pochopiť, prijať a odísť.
Čo nám najviac ubližuje, sme my sami. Naše očakávania. Čakala som od teba niekoho iného. Niekoho, v kom môžem vidieť určitý vzor. Moja naivita a očakávania ma dobehli a prefackali. Takže sa na teba nehnevám, lebo tento celý príbeh si píšem ja sama.
Pred pár dňami som písala o tom, ako v tebe začínam vidieť niekoho viac a neprešlo tak veľa, keď som naozaj uvidela niekoho viac. Niekoho, koho nechcem, aj keď ho chcem. Najťažšie zo všetkého je nechať odísť svoje očakávania. Lebo aj keď sa mi rozbili, tak črepy znamenajú šťastie a ja som veľmi poverčivá.
pinterest.com
Takže ich všetky zbieram zo zeme…
A snažím sa v nich nájsť to šťastie, avšak jediné, čo dostávam, je bolesť, lebo som sa na nich porezala. Moja neopatrnosť. Takže kam patria črepy? Do koša… Je to len symbol šťastia, no predsa len možno šťastie spočíva v tom, že som sa rozbila.
A časom uvidím, ako som vďaka tvojim slovám dokázala poskladať tú najkrajšiu vetu. Možno už teraz ľutuješ, že si mi to všetko povedal, avšak urobil si to najlepšie, lebo ako už dávnejšie si mi povedal – ty vzťahy neriešiš. Takže ťa nemusí trápiť, že si práve o jeden „imaginárny“ prišiel.
Na chvíľu sa musím vzdialiť…
Musím svoje pocity, emócie, lásku nechať ísť a prestať si ubližovať. Keď sa vyliečim, vrátim sa k tebe, lebo jedna vec je, že ja som ťa videla ako viac. Ty si ma videl ako kamarátku a tou pre teba chcem byť aj naďalej, lebo viem, že ty tých dobrých ľudí vo svojom temnom svete potrebuješ a ja ti dám rada to svetlo, ktoré ti tak chýba.
Hoci to nebude spôsobom, ako som pôvodne chcela… Verím, že v sebe nájdem dostatok sily na to, aby som neostala len pri slovách a odišla. Vyrovnala sa s tvojimi slovami, urovnala tie moje, pochopila ich, usmernila a naučila sa, ako sa odľúbiť a mať rada len ako kamaráta. Čaká ma dlhá a náročná cesta.
„Bolí ma to, ale musím odísť,
musím všetkej tej bolesti predísť.
Túžila som byť tvojím svetlom,
avšak nastal určitý zlom,
kedy sa chlap chlapcom stal,
aj keď sám sebou si ostal.
Len chuť si na mňa mal,
rozprával si mi, a pritom klamal.
Mala som byť ďalšia do tvojho zoznamu, radšej ma nechaj úplne samu.“
Autor: Michaela
Coverphoto: Photo by Valerie Elash on Unsplash
