Stojím v predsieni, pozerám sa na teba, niečo mi vravíš, avšak cez moje slzy to nepočujem. Tíško vzdychám, snažím sa lapiť dych. Ty len rozprávaš, vysvetľuješ, nepozeráš sa na mňa, lebo ak by si zodvihol zrak, zbadal by si, ako mi po lícach tečú slzy. Obúvaš sa, v duchu ťa prosím, aby si ostal, aby si neodišiel. Prosím ťa, avšak moja hrdosť mi nedovolí povedať to nahlas. Postavíš sa, pritiahneš ma k sebe, bozkávaš ma. Celé moje telo sa ti odovzdáva. Strácam sa v tebe.

Tých pár sekúnd je pre mňa celou večnosťou. Čas sa zastavil, ako som v tvojom objatí. Túžim, aby som v ňom ostala, aby som sa doň vracala. Zrazu sa odtiahneš, pozrieš sa poslednýkrát na mňa, zoberieš si svoju batožinu a odchádzaš. 

pinterest.com

Stojím a hľadím na teba, ako sa odo mňa vzďaľuješ…

Dúfam, že sa obzrieš, lenže ty sa neotáčaš. Odchádzaš spolu so svojimi vecami, spolu so svojimi slovami, spolu so svojimi skutkami, spolu so svojou láskou. Venoval si mi posledný bozk, venoval si mi posledný pohľad, posledné objatie, posledný dotyk, zavrel za sebou dvere a odišiel. 

Netušila som, že už ťa viac neuvidím. Môj posledný pohľad bol na tvoj chrbát, tvoj na dvere. Cítila som sa, ako keby sme sa ani nerozlúčili. Verila som, že po pár dňoch ťa uvidím zase, no mýlila som sa. Dnes už viem… 

Dnes viem, že to bol tvoj posledný bozk.
Dnes viem, že to bolo tvoje posledné objatie.
Dnes viem, že to nebola láska, aj keď som ju tak videla.
Dnes viem, že to nebola rozlúčka, ale trvalý odchod.
Dnes viem… 

Viem a zároveň neviem nič…

Nič si nepovedal. Teda, vravel si nejaké slová, avšak môj rozum ich neprijimal, lebo moje srdce kričalo. 

Viem odpovede na svoje otázky.
Viem, že ma neľúbiš a nikdy ľúbiť nebudeš.
Viem, že som pre teba nikdy nič neznamenala.
Viem… 

A preto odchádzaš. Nemôžeš mi dať nič. Nič si si tu nezabudol. Nesnažíš sa ostať v mojom živote, zbalil si si všetko, dokonca i veci, ktoré neboli tvoje. Zbalil si si moje slová, zbalil si si moje srdce, zbalil si si môj úsmev a aj kúsok z mojich sĺz. Čo s tým budeš robiť? Či si to už vyhodil? Načo ti to teda bolo? Asi svojou neopatrnosťou si zobral veci, ktoré si ani nechcel. Prosím ťa, buď chlap a vráť mi ich. Ak ich ešte máš. 

pinterest.com

Pochybujem…

Pochybujem o tebe, pochybujem o sebe. Kde sa stala chyba? Kedy sme to pokazili? Avšak dá sa pokaziť poškodené? Naše srdcia nefungujú, ako by mali. Moje má toľko lásky, že nedokáže fungovať normálne a resetuje sa dookola. Tvoje nemá žiadnu lásku, a tak nefunguje v tomto programe vôbec. 

Žije sa ti teraz lepšie? Naozaj po mne neostalo nič, čo by ti ma pripomenulo? Nepredpokladám, že by si to priznal, aj keby to bola pravda. Nepredpokladám, že to pravda je.
Nepredpokladám, že cítiš niečo – voči mne. 

Prší, nebo plače spolu so mnou. Zlomil si krídla anjelovi… 

Dlho som nevedela prijať tvoj odchod.
Dlho som hľadala veci, ktoré si si so sebou vzal.
Dlho som dúfala, že sa zrazu objavíš vo dverách.
Dúfala…. Dnes dúfam, že som našla to, čo si si ty vzal. Lenže ešte stále neviem, o čo všetko som vlastne prišla. 

Ležím v posteli, hľadím na jej druhú stranu, je tak prázdna. Milión vankúšov naokolo. Napĺňajú ma pocitom, že tu nie som sama. Avšak lepšie je prijať pravdu, že som sama už dlhšiu dobu. Nepamätám si presne, kedy si odišiel. Prestala som od toho momentu rátať dni, začali sa mi strácať tak, ako si sa stratil ty. Sú to snáď už aj mesiace, či roky? Alebo to bolo len včera? Neviem. 

pinterest.com

Som stratená v čase i priestore… 

Chcela som, aby si len ostal. Aby si ma objímal. Aby si bol v mojom živote ako doposiaľ. 

Lenže život ti nedá to, čo chceš. Život ti dáva skúšky, život ti dáva lekcie, život ťa skúša a občas ťa odmení, avšak život ti nedá to, čo chceš. 

Musíme sa prebojovať cez mnoho prekážok, aby sme sa aspoň priblížili k našim snom, k našim veciam, po ktorých túžime. Naozaj som verila, že som bojovala zo všetkých síl, lebo keď je boj u konca, cítim sa neskutočne vyčerpaná. Avšak ja som nevyhrala. 

Prehrala som a to bolí. Snažím sa nájsť poučenie, snažím sa nájsť radu, snažím sa nájsť teba… Nič sa neobjavuje. Ležím na zemi. Dýcham, lapám po dychu. Aj prehra znamená výhru, ale akú? Takú, že v boji o lásku to nikdy nie je prehra. 

V láske sa neprehráva… 

Láska si pamätá. Pamätá si mňa či teba. Pamätá si naše objatia či bozky. Všetko je v nej uložené. Neprehrala som, vytvorila som lásku. A to sa rozhodne nedá považovať za prehru, i keď ty si odišiel. I keď ty si nemal záujem, nielen o lásku, no ani len o mňa. 

Nechcel si ma v živote. Nechcel si to najlepšie, nechcel si ten úsmev, ktorý si si so sebou vzal. Nechcel si moje slová, moju podporu, moje priateľstvo, nič. A tak si odišiel. Spolu so všetkým, spolu so spomienkami, spolu s nami, spolu s láskou. Chcem veriť, že si si ju zobral so sebou a nevyhodil, avšak po tom všetkom pochybujem aj o tom, ako sa voláš.

A tak ťa nechávam odísť. Zatváram dvere, ktoré som nechcela zavrieť. Vymazávam fotografie. Robím presne to, čo ty. Odchádzam. Naše miesto sa stáva miestom iných. 

pinterest.com

Takže na konci dňa si to nie ty, kto odchádza odo mňa, ale som to ja, kto odchádza od teba…

Snáď si na mňa aspoň občas spomenieš, lebo na dobrých ľudí sa nezabúda. Alebo som pre teba nebola ani len dobrá? Asi nie. Inak by si neodišiel. 

Chcela som veriť, že ty ten dobrý si, preto som zostávala, ale časom som si uvedomila, že to vôbec nebola pravda a len som sa snažila vidieť v tebe seba. No ja tam vôbec nie som, takže preto je na čase odísť. Ja si neberiem nič. Nič mi nezostalo a ak by aj áno, nepotrebujem to. To, čo som potrebovala, si mal ty. Dnes netuším, kde to je… Možno už aj vyhodené…

Autor: Michaela

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Čo som mala vedieť skôr...

Coverphoto: Photo by Jake Charles on Unsplash

Facebook komentáre