Moje správanie nebolo správne, odísť bez slov, odísť bez vysvetlenia, moja bolesť bola väčšia ako všetky naše spomienky, ako všetka naša minulosť, prítomnosť či budúcnosť. Moja láska nedokázala milovať teba. Obviňujem sa, lebo som urobila niečo, čo robili mne druhí. Vždy som bola obeť, teraz som obeťou urobila teba. Zabudla som na svoju bolesť, zabudla som na našu lásku, zabudla som na tvoje city. Cítim sa hrozne, nie preto, že som ti ublížila, ale preto, že si ma k tomu donútil…
Cítim sa hrozne, že som z teba musela urobiť obeť a ja som sa stala mučiteľom. Ublížil si mi ako nikto, ničil si ma, nemiloval si ma, avšak na konci tejto cesty chcem byť lepším človekom. Chcem v tebe nájsť lásku, ktorú si mi nevedel dať. Chcem ťa aj napriek všetkej bolesti milovať.
Chcem. Avšak nechcem ťa už mať v živote…
Nechcem ti vysvetľovať, ako si mi ubližoval, nechcem hľadať cestu, ako ti odpúšťať chyby, o ktorých si vedel a tváril sa, že tam nie sú. Nechcem už milovať osobu, ktorá neexistuje, ktorá existovala len v mojich predstavách. Viem, že ťa to bolí, vieš, že to bolí aj mňa? Alebo poznáš len tvoj svet, poznáš len svoje pocity. Celý môj život som žila pre teba. Roky išli a náš spoločný život sme žili najlepšie, ako sme vedeli.
Naše chyby sme nevideli, našu lásku sme si idealizovali, menili sme slová, ako sa nám hodilo, vytvárali sme si príbehy, ktoré neboli pravdivé, len aby sme prebudili žiarlivosť v nás, aby sme si jeden druhého viac vážili. Neprešiel deň, kedy by sme si nepovedali, ako sa milujeme, neprešiel deň, kedy by sme sa nedržali lásky, ktorá nebola.
Dnes je náš vzťah v troskách, z ktorých ho ja už zachrániť nechcem, dnes náš vzťah neexistuje, dnes neexistuje láska, pokora, porozumenie. Ty ma hľadáš, ja sa snažím pred tebou utiecť. Ty mi všetko vyčítaš a ja sa hnevám, ako sa môžeš takto správať. Ty ma chceš kontrolovať, ty chceš vyhrať nad naším vzťahom, ty plačeš a ja ti už neverím. Nedokážem ti už veriť, nedokážem ťa už ľúbiť, nedokážem ťa rešpektovať, prepáč.
Jediné, čo ti dokážem dať, je odpustenie…
Odpúšťam ti lásku, ktorú sme nemali, odpúšťam ti klamstvá, ktoré sme si vytvorili, odpúšťam ti nepochopenie, ktoré voči mne máš. Odpúšťam. Ale nemôžem zabudnúť. Nedokážem zabudnúť na všetku tú bolesť, ktorú si mi urobil, vždy keď si vravel, ako bude dobre a ja som ti verila. Nedokážem zabudnúť na tie pohľady, ktoré si mi vždy dal, keď ja som sa len tešila z tvojej prítomnosti. Nedokážem zabudnúť na slová, ktoré zneli ako pravda, avšak boli len výplodom tvojej fantázie. Nedokážem zabudnúť na dni, kedy som sa modlila o lepší deň a ty si tam len stál a pozeral sa na mňa, ako trpím.
Trpím aj dnes, trpíš aj ty, trpíme, avšak nie spolu. Žiadne spolu nie je. Žiadne spolu už ani nebude. Nahradil si ma v domnienke, že ti všetci tí dajú viac ako ja – ja, čo som ťa roky milovala, zatiaľ čo ty si ma len ovládal ako svoju bábku. Prestrihla som tvoje nite a miesto otázok dostávam urážky. Miesto riešenia som dostala ignoranciu. Miesto lásky som dostala nenávisť. Opúšťam ťa a dávam ti všetku lásku, ktorú sme mali. Uchovaj si ju, potrebuješ ju viac ako ja, lebo ja som našla silu opustiť našu lásku, ja ju už nepotrebujem, ja ju už nechcem.
Uchovávam si naše chyby, naše spomienky, nás plač i smiech, lebo ten ma posunul sem, kde práve som…
Vždy som sa cítila bez lásky a vždy som hľadala len výhovorky, ako medzi nás lásku dať. Skončila som so snívaním, skončila som s ľubením teba, skončila som s nami. Bola hlúposť si myslieť, že miluj a budeš milovaný… Lepšie je aspoň milovať, ako nemilovať vôbec.
Nebola chyba milovať ťa, bola chyba hľadať lásku tam, kde nebola. No napriek všetkému som na seba hrdá, že som to uvidela skôr, ako bolo neskoro. Som hrdá, že náš vzťah ma niečo naučil, a som hrdá, že už túto chybu aj vďaka nám nikdy nezopakujem.
Je čas na odchod, aj keď neexistuje iné miesto, kam by sme mohli ísť.
Autor: browneyes
Coverphoto: Photo by Brooke Cagle on Unsplash