Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa… Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne..

Myslím, že tento kúsok z 1. listu Korinťanom pozná asi každý. Nedá mi však nezamyslieť sa nad jeho významom. Naozaj je každá láska taká? Taká trpezlivá? Dobrotivá? Skutočne aj tú svoju lásku vidíš presne takto? Si si naozaj istá, že si šťastná? 

Začiatok je krásny, vlastne ako všetko nové a nevinné. Veľa sa smejete, milujete, neviete sa od seba odtrhnúť. Svet je jednoducho gombička a ty si konečne a nekonečne šťastná. Po tak dlhom čase, kedy si o ňom len snívala, ste konečne spolu.

pinterest.com

Neriešiš starosti, pretože si v tej chvíli žiadne neuvedomuješ… 

Svet mimo jeho objatia jednoducho neexistuje. Všetko je tak dokonalé, až začneš mať strach, že to nemôže byť pravda. Pravdou však je, že si na ňom začneš všímať malé drobnosti, ktoré ti možno vadia, ale prehliadneš ich. Len si povieš, že si musíte na seba zvyknúť. Na svoje reakcie, na to aký je on a aká si ty. Že na to treba čas…

Možno občas povie alebo spraví niečo, čo sa ťa dotkne. Maličkosť, ktorú by si niekto ani nevšimol a si len že vraj precitlivená. Uznáš, že má pravdu. Vieš o sebe, že si citlivý človek a niekedy bojuješ s toľkými pocitmi naraz. Aj keď doteraz si to brala ako tvoju dobrú stránku, vnímať veci citlivo a s ohľadom na druhých, pri ňom to však začína byť problém. Nerobíš si z toho však ťažkú hlavu. Veľmi ho miluješ a aj keď ti to nikdy nikto nevyčítal, snažíš sa brať veci viac s nadhľadom.

To, že ho miluješ neznamená, že si ťa zaslúži…

Po čase už prídu prvé starosti. Síce šťastie z lásky stále trvá, milujete sa navzájom, akceptujete chyby toho druhého a snažíte sa, nech to funguje, skutočný život, ten mimo jeho objatia, sa znovu začína ozývať. Problémy v škole, v práci, doma. Snažíš sa nájsť útočisko. Tentoraz však nielen v jeho objatí, ale aj v srdci. Povieš mu o svojich problémoch, pretože mu veríš, že on je tvojou skalou, ktorá bude vždy stáť pri tebe. Nech sa deje čokoľvek. Podrží ťa, poradí, pomôže.

Lenže on nereaguje, akoby si očakávala. Vysmeje ťa, že si robíš starosti z hlúpostí. Možno mávne nad tebou rukou, možno sa dokonca nahnevá, že ho zaťažuješ hlúposťami. Dotkne sa ťa to, ale on to opäť uhrá len na tvoju citlivosť. 

Milovala si niekoho tak veľmi, že si bez ohľadu na to, ako sa k tebe správal, bola stále v jeho blízkosti? Áno, zlatko, tomu sa hovorí hlúposť.

pinterest.com

Snažíš sa na to zabudnúť… 

Začínaš stále viac premýšľať nad svojím vnútrom a pocitmi. Ľudia ti často vraveli, že vyžaruješ dobro a pokoj, teraz to však necítiš. Presvedčíš samu seba, že niečo nie je v poriadku. Nie však vo vašom vzťahu a určite nie s ním, ale s tebou. Kontroluješ svoje správanie a začínaš si starosti nechávať radšej pre seba. 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Spomienky, ktoré zostanú

Svoj život začneš naplno prispôsobovať tomu jeho. Stretávate sa len s jeho kamarátmi a spoločný čas trávite podľa jeho želaní. Stále ho však až priveľmi miluješ. Nie je na teba zlý, nekričí, nie je ani odporný, je len nejaký iný, ako si myslela, že bude. Ale najmä ty si iná, ako si si myslela, že budeš. Nie si totiž tak šťastná. Každý vzťah sa formuje, prechádza rôznymi fázami a nezostane navždy pri tej prvotnej zamilovanosti. Šťastný by sa mal človek ale cítiť stále.

Nikto nemá právo ťa zničiť, len preto, že ho miluješ. A milovať ho neznamená, že musíš ostať.

Ty si však začneš uvedomovať, že láska nestačí… 

Aj keď ho miluješ, čo láska k samej sebe?  Začínaš sa meniť. Stále viac uvažuješ o svojom správaní, premyslíš si dopredu každé slovo, prestávaš sa usmievať, aj keď úsmev je na tebe to najkrajšie. 

Povieš si, že láska za to stojí. Že je dokonalý, nerobí nič zlé, len možno nereaguje tak, akoby si chcela ty. Ale je to človek, nemôže sa správať, ako ty chceš. Presviedčaš sa, že to za to stojí. Že to nevzdáš. 

Prídu prvé hádky, konflikty… 

Na jednej strane ti stále tvrdí, ako ťa miluje, na strane druhej sa tak nespráva. Jeho žartovanie na tvoju adresu sa stupňuje. Stále si však opakuješ, že ho miluješ, a tak dlho si s ním chcela byť, že to nevzdáš pre niečo, čo sa vlastne ani nedá opísať. 

Je to len pocit. Pocit, že to takto byť nemá. Že človek, ktorého tak milujete a on vás, by sa mal správať inak. Ty by si sa mala v zdravom a šťastnom vzťahu správať a cítiť inak.

Neodišla som, pretože som ťa prestala milovať, odišla som, pretože čím dlhšie som ostávala, tým som menej milovala seba. 

pinterest.com

Poviem ti len jedno a kiežby som to povedala skôr aj sebe… 

Odíď, dievča. Odíď od človeka, ktorý ťa nerobí šťastnou a berie ti ešte aj vlastné šťastie. Odíď, čo najskôr sa dá, aby si zachránila aspoň niečo. Viem, že to bude ťažké, ale ak vnútri cítiš, že takto to byť nemá a nevieš si muža, s ktorým práve si, predstaviť ako otca svojich detí, musíš sa rozhodnúť. 

Keď je tam viac sĺz ako úsmevov, odíď.
Keď je tam viac hádok ako žartov, odíď.
Keď ťa to viac bolí, ako sa cítiš šťastná, odíď.

Odíď so vztýčenou hlavou. Nemáš sa totiž za čo ospravedlňovať, vybrala si si seba. 

Autor: Anonym

Coverphoto: Photo by Nicolas Prieto on Unsplash

Facebook komentáre