V našich životoch musí prejsť niekedy veľmi dlhá doba, aby sme opäť otvorili svoje vnútro a nadobro sa vyliečili z toho, o čom sme nikdy nehovorili nahlas.
Ani ja sama nie som výnimkou.
5 rokov som v sebe hlboko potláčala všetky emócie a všetko to, čo som ti chcela povedať, ale nestihla som.
V prvom rade ti dlžím veľké ospravedlnenie za to, že som nebola pri tebe v tých posledných chvíľach. Veľmi ma to mrzí. Bála som sa. Myslela som si, že ťa vidím naposledy a to ma ruinovalo.
unsplash.com
Nechcela som si to pripustiť…
Celou svojou dušou i telom som sa modlila, aby si sa vrátil živý a zdravý. Aby si mi mohol naďalej rozprávať tvoje príhody zo života, viesť ma istým smerom a učiť. Ale nevrátil si sa. Odišiel si… Tam hore… Do neba…
Po 15tich rokoch môjho života si už ty nebol jeho súčasťou. Do neba mi odišiel človek, ktorého som nesmierne ľúbila a bol zároveň aj mojím otcom. Ak by sa to dalo a mohla by som ťa aspoň na päť minút vidieť alebo objať… Potom by som ťa nechala už dávať ďalej na nás pozor.
Niekedy to tu je pre mňa bez teba veľmi ťažké, ale snažím sa bojovať, ako sa len dá. Predtým, ako ťa vzali do nemocnice, si mal v sebe toľko sily a lásky, že aj cez tú bolesť, ktorú si ty sám prežíval, si mal úsmev stále úsmev na tvári.
Nechcel si, aby som videla, že sa trápiš…
Niekde vo svojom vnútri sme obaja tušili, že to je naše posledné zbohom. Je to strašné opísať, ak viete, že ste s niekým poslednýkrát a že ho už viac neuvidíte. Dal si mi poslednú pusu na čelo a povedal si: „Ľúbim ťa, vnučka moja jediná.“
V tom momente sa vo mne všetko zlomilo. Vedela som, že toto je naposledy. Cítila som to. Odišli sme domov. Po pár dňoch nám volali z nemocnice, že tvoj stav sa rapídne zhoršil. Malé svetielko nádeje, v ktoré som verila, zhaslo. Spánok bol pre mňa najväčším nepriateľom. Bála som sa, že sa prídeš rozlúčiť a na to som nebola pripravená.
Dať ti posledné zbohom… Človek na to nikdy nie je pripravený. Každá jedna minúta trvala večnosť. Viete, že to príde, a jediné, čo vám zostáva, je iba čakať. Keď nastal ten deň, kedy si odišiel, nechcela som tomu veriť. Bolo to ťažké si uvedomiť, že ťa už nikdy nebudem môcť prísť pozrieť, zavolať ti alebo si s tebou vypiť kávu.
unsplash.com
Mala som vo svojom vnútri chaos a smútok…
Chcela som odísť preč a na všetko zlé zabudnúť. Na druhej strane sa mi ale trochu uľavilo, lebo som vedela, že sa už tak netrápiš a že ťa nič nebolí. Vraví sa, že čas hojí všetky rany, ale táto rana neprestane bolieť nikdy. Vravieval si, že ma povedieš k oltáru v svadobných šatách. Pán Boh to však zariadil inak a nestihli sme to.
Ja ti ale sľubujem, že keď si budem brať toho pravého muža, tak počas celého obradu budem myslieť na teba. V kútiku duše viem, že ty zhora budeš na mňa dávať pozor a budeš šťastný. Nikdy nezabudnem na to, koľko lásky si mi dal za celý tvoj život. Verím v to, že sa máš tam hore dobre a že si na mňa hrdý.
Nie si tu fyzicky, ale viem, že tvoja ochranná ruka je nado mnou deň i noc. Dedko, toto je pre teba do neba… Teraz nadišiel ten čas, aby som sa s tebou rozlúčila. Celým svojím srdcom ťa ľúbim a nikdy na teba nezabudnem.
S pozdravom tvoja milovaná vnučka.
Autor: Laura
Coverphoto: Photo by Viktor Vasicsek on Unsplash
