Keď nastane noc a celý svet stíchne, ponorím sa do seba a premýšľam. Vždy moje úvahy skončia rovnakou otázkou… odišiel si vôbec? Určite nie z môjho srdca, pretože odtiaľ ťa vyhnať nejako neviem.
Áno, už tu nie si. Už ťa nemôžem objať, ani sa ti vyžalovať, keď som mala zlý deň. Ale stále ťa ľúbim rovnako.
Presne tak hlboko, akoby si vôbec neodišiel. Poznám ľudí, ktorí sa po tom, ako sa rozídu s milovaným človekom, všemožne snažia, aby zabudli. Už viac nechcú v srdci nosiť ani maličký náznak toho, že raz milovali. Hnevajú sa na seba, ak nevedia zabudnúť, ak ich to ešte stále bolí… No ja som pravý opak. Ja zabudnúť nechcem, ani nemám v pláne ťa vyháňať zo svojich myšlienok.
pinterest.com
Zatiaľ ti patrí tá časť srdca, ktorú som ti kedysi venovala.
A nechcem na tom nič meniť. Dala som ti ju ja, nik ma k tomu nenútil. Milovala som ťa, bol si v mojom živote vzácnym darom. Preto nevidím dôvod, prečo by som mala mať výčitky kvôli tomu, že pri spomienke na teba cítim smútok. Nič prirodzenejšie si neviem predstaviť a nechcem sa tomu brániť.
Chcem si ťa pamätať. Takého, aký si vždy bol. Prišla by som o mnoho pekných spomienok, ak by som na to všetko definitívne zabudla. Prežili sme spolu veľa vecí, ktorým môžem vďačiť za to, aká teraz som. Tak prečo by som mala trvať na tom, aby to všetko z mojej pamäti zmizlo? Nechcem prísť o niečo, čo ma vnútorne sformovalo veľmi výrazným spôsobom.
Odišiel si… Ale chcem si ťa pamätať.
Nezáleží na tom, či má všetko, čo v živote vyskúšame, šťastný koniec. Nie je možné, aby sa všetko skončilo happy endom. Dôležité ale je, aby sme nezanevreli na to pekné, čo predchádzalo smutnému koncu. Prečo by sme mali zahodiť do zabudnutia roky šťastia len preto, že sa neskončili podľa našich predstáv?
pinterest.com
Nikdy nechcem zabudnúť na to, ako sme sa spoznali. Aký si bol hanblivý a robil si všetko preto, aby si ma rozosmial. Ten úvod nášho vzťahu bol tak roztomilý, že viem, že ho už nezažijem s nikým iným. Skutočne žiadny iný muž sa ku mne nebude správať tak ako ty. Neviem teraz posúdiť, či je zlé alebo dobré, ale viem jedno… nechcem na to zabudnúť.
Navždy si chcem pamätať tie noci, keď sme sa rozprávali do rána a potom sme na druhý deň dlho vyspávali. Boli to dni, na ktoré keď si aj teraz po dlhom čase spomeniem, mám v duši pokoj. Lenivé dopoludnia, dlhé večery, tiché východy slnka, pri ktorých sme my ešte len zaspávali… To všetko sú momenty, ktoré si chcem uchovať v pamäti navždy.
Odišiel si… Ale nie z mojej duše.
Nechám si ťa tam dovtedy, kým sa sám nerozhodneš odísť. Viem, že to raz príde a ja budem spomínať čoraz menej. Možno tie spomienky stratia svoju dôležitosť, možno časom na pár z nich zabudnem. A možno ich vytesní z mojej mysle niekto iný… Nebránim sa ničomu. Ničomu, čo bude prirodzené.
Hoci si odišiel, ja ťa stále nosím vo svojom srdci. A tak je to v poriadku. Ďakujem za všetky pekné momenty, ktoré som s tebou mohla prežiť, lebo už teraz viem, že ak by som nikdy nič podobné nezažila, môžem si povedať, že som prežila dostatok šťastia. A práve o to v živote ide.
Autor: Nina Pigulová
Coverphoto: Photo by Thought Catalog on Unsplash
