Dni boli tiché a noci dlhé. Mala som pocit, že rátam každú minútu, aby som mohla vstať z postele a nejakým spôsobom svoju myseľ zamestnať. O spánku som už po istom čase prestala aj snívať. Ten pocit, keď človek sladko zaspí a ponorí sa do snov, sa pominul spolu s tebou. Odkedy si odišiel, tak veľa sa zmenilo…

Krátko po tom, ako sa to stalo, som si nahovárala, že to prejde. Že je to len bolesť, ktorá raz odíde, pretože nič nemôže bolieť večne. Všetko sa raz predsa zahojí… Ale zázraky sa nediali a to, čo som pociťovala a čo ma tak veľmi umáralo, stále pretrvávalo. Bolesť akoby v mojej duši našla bezpečné útočisko a nechcela sa z mojich útrob vysťahovať.

Odkedy si odišiel, zdá sa mi, že si si vzal to najcennejšie, čo som mala.

Presne to, čo mi už nik nevráti. Neviem to pomenovať, neviem to opísať, len viem, že mi to chýba. A už vôbec neviem, kde to hľadať a či by to vlastne malo zmysel. Či má význam plytvať energiou hľadaním niečoho, čo je možno už dávno rozbité na márne kúsky.

Odkedy si odišiel, pýtam sa… Vráti sa nám raz to, čo nám iní vzali? To, čo sme stratili, keď sme zistili, že láske je koniec a že to láska pritom ani nebola? Čo vďaka týmto ľuďom strácame a kde to máme hľadať?

pinterest.com

Je to kúsok z nášho srdca, ktorý odumrel, alebo ide o niečo, čo sme predtým mali v hlave? Isté presvedčenie, ilúzia, viera… Nech je to, čo chce, boli dni, kedy som sa to zúfalo pokúšala nájsť. Myslela som si, že môj život už nikdy nebude taký ako predtým, bála som sa, že ak to nevyhľadám, nikdy nenájdem ani dôvod na úsmev.

V istom zmysle som mala pravdu a inde sa zas mýlila.

Odkedy si odišiel, môj život sa zmenil. A viem, že už viac nebude rovnaký, ako bol predtým. Ale s tým som sa už zmierila. Presne ten život, aký som mala, kým som ťa stretla, sa mi zdá taký vzdialený a cudzí, že by som ho už ani nechcela.

Už som iná… Zmenila som sa vďaka tebe… A táto nová osoba, ktorou som sa kvôli tebe stala, by sa v tom živote, aký som viedla pred tebou, stratila. Zbláznila by sa a pýtala sa, čo tam vlastne robí.

pinterest.com

A ten dôvod na úsmev? Ten po čase prišiel. Nastal deň, kedy som sa usmiala a prišla som na to, že to nie je úsmev cez slzy. Taký, ktorý by niečo zakrýval, ktorý by bol falošný. Už sa viem usmiať úsmevom, ktorý je pravý.

A viem, že raz príde deň, kedy sa začnú usmievať aj moje oči.

Doteraz boli smutné, prázdne a odrážali to, čo mám vo svojej duši. Ale verím, že sa to zmení. Pevne dúfam, že konečne nastane ten deň, kedy nik z mojich očí nevyčíta to, čo sa deje v mojom vnútri, pretože raz to tam už nebude.

Odkedy si odišiel, všetko sa zmenilo. Ale viem, že aj to sa zmení. Nikdy to už nebude také, aké to bolo predtým, ale myslím si, že je to iba dobre.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Odišiel si vlastne?

Niekedy sa musíme len zmieriť s tým, že nám práve ľudia, ktorých milujeme najviac, vezmú to najcennejšie, čo sme mali, a nik nám to späť nevráti. Nech je to už čokoľvek, musíme sa s tým rozlúčiť rovnako, ako sa lúčime s osobami, ktoré nám ublížili.

Autor: Lenka F.

Coverphoto: Photo by Elijah O’Donnell on Unsplash

Facebook komentáre