Odpusť mi. Odpusť mi, prosím, že som musela odísť. Bolo to, bohužiaľ, jediné východisko pre nás oboch. Keď sme sa spoznali a začali spoločne tvoriť pár, bolo to krásne. Každý začiatok je predsa krásny… Plný vášne, zaľúbených dotykov, pohľadov, správ a milých slov. A časom, keď sme sa viac spoznali, iskra sa premenila na niečo viac. Riešili sme dôležitejšie otázky ako predtým, nastali aj nezhody, no samozrejme aj chvíle udobrenia. Prišli sme až do toho bodu, že som dokázala povedať: „Milujem ťa.“

Trávili sme spolu všetok čas, rozprávali sa, plánovali budúcnosť, ľúbili sa. Nevedeli sme si predstaviť život bez toho druhého.

pinterest.com

Lenže to trvalo len istý čas… 

A potom prišiel ten zlom. Už sme sa toľko nerozprávali, nemali sme si čo povedať. V istom bode som prišla na to, že ťa vlastne vôbec nepoznám a nedostávam od nášho vzťahu to, čo hľadám. A myslím, že si to cítil rovnako. 

Odcudzili sme sa. A ani neviem ako, kedy, prečo. Zrazu sa naša budúcnosť rozplynula. Náš plán o rodine, deťoch, rodinnom dome so záhradou a štyrmi psami niekam zmizol, a nevieme kam. V istej chvíli sme to mali pred očami, no zrazu je všetko fuč. 

A v tom momente, keď som si uvedomila, že tú budúcnosť už nevidím, mi bolo jasné, že musím odísť. Musela som to spraviť pre dobro nás oboch. Pretože meniť niekoho, koho ľúbiš, nie je spravodlivé. Musíš tú osobu ľúbiť so všetkým navôkol. A to som nedokázala. 

A preto som musela odísť…

Pretože som vedela, že to nikdy nebude také, ako si predstavujem. Ako to potrebujem. A ty si zaslúžiš viac. Tak ako aj ja. Naše cesty sa stretli, ale do cieľa spolu nepôjdu. Každého z nás čaká niekde niečo iné, a to ma mrzí i teší zároveň. 

Dnes si ešte neviem predstaviť, že ťa uvidím s niekým iným. No dúfam, že raz príde deň, kedy toho schopná budem. Deň, keď ťa stretnem šťastného s niekým iným a poviem si, že to dievča má naozaj šťastie, že ťa má. 

pinterest.com

A budem šťastná, že si šťastný…

Pretože si to zaslúžiš. A dúfam, že to budeš cítiť jedného dňa rovnako. Dúfam, že mi odpustíš. Pretože aj keď už netvoríme pár, ľúbiť ťa budem vždy. To mi nikto nikdy nevezme. To je na našom rozchode asi to najťažšie. Pretože sa nerozchádzame ako dvaja ľudia, ktorí si veľmi ublížili. 

Nemáme dôvod sa na toho druhého hnevať. A o to je to ťažšie. Pretože viem, aký úžasný človek odo mňa odchádza. A rozmýšľam len nad tým, či ešte niekedy v živote stretnem niekoho tak skvelého, ako si ty. 

Viem, že by si mi dal prvé aj posledné, proste všetko, čo máš. A ja tebe tiež. Lenže, bohužiaľ, to, čo sme schopní si dať, sme si už dali. A nestačí to. Ani jednému. 

Musím sa priznať, som na seba nahnevaná, že mi to nestačilo… 

Viem, že by si ma spravil šťastnou. No nie šťastnou v pravom slova zmysle, rozmýšľajúc, či je to to pravé. A ty si zaslúžiš viac, dievča, ktoré bude každý deň ďakovať Bohu za to, že ťa má. 

Dúfam, že obaja v živote nájdeme to pravé. To, po čom obaja túžime. Spoznať ťa bolo neskutočné privilégium. A stráviť s tebou tri roky môjho života bolo ďalším. Mrzí ma, že sme na konci našej cesty, že sa to skončilo. Ale som aj veľmi vďačná za to, že to bolo. 

Autor: Alexandra S. 

Coverphoto: Photo by Ryan Young on Unsplash

Facebook komentáre