Sú to už celé roky od toho dňa, keď som ťa prvýkrát videla. Hneď som vedela, že budeš mojou láskou. Mal si vtedy priateľku. Napriek tomu to však netrvalo dlho a boli sme spolu. Ty a ja. Bol si jediný dôležitý človek v mojom živote. Ružové okuliare, neskutočná láska, akoby osud. Bola som presvedčená, že si ten pravý. Aj ty si mi raz povedal, že si myslíš, že som tá pravá. Napokon, boli sme spolu takmer 4 roky…

Ublížili sme si. Či ty mne, alebo ja tebe. Ja hlúpa som len opakovala tvoje chyby. Možno som ťa chcela len pochopiť, ale nešlo to. Stále, stále dookola. Už nechcem. Fakt už ani nechcem, ale neviem to ovplyvniť.

Vidím ťa tam, kde nie si, cítim ťa tam, kde si nikdy nebol, a počujem ťa tam, kde nikdy nebudeš.

Spomienky sa mi prehrávajú jedna za druhou a mne je z nich naozaj zle…

Aj keď sú pekné. Nikto nechápe, že po tom všetkom sa ťa neviem vzdať. Že po tom všetkom neviem na teba prestať myslieť – na nás. Vždy, keď nás vidím, trhá mi to srdce, zoviera mi žalúdok a neviem tú guču výčitiek a lásky vôbec prehltnúť. Vždy sa mi do očí natlačia slzy. Zo začiatku som ich nechala padať. Ale čím viac som plakala, tým to bolo horšie, aj keď každý vraví, že plač pomáha.

pinterest.com

V hlave som mala tisícky neodbytných myšlienok… Až kým som sa raz nepozrela do zrkadla. Uplakaná, vychudnutá, zúfalá a zlomená. Veď to som ani nebola ja. Stálo tam mladé dievča, ktorého iskričky v očiach akoby už dávno zhasli. Nádej sa vyparila niekam preč, tak som už prestala dúfať, že sa niečo zmení. Prestala som dúfať, že budeš iba môj.

Prestala som dúfať, že sa už viac nebudeme obviňovať a tiež že dokážeme za všetkým urobiť tú hrubú čiaru. Spôsobili sme si toľko rán, ktoré sa už nikdy nezahoja… Nemohli sme sa pozrieť jeden druhému do očí bez výčitiek, nemohli sme sa spolu ani rozprávať bez výčitiek.

Je fakt, že si bol mojou prvou a najväčšou láskou, avšak, našťastie, nie večnou. Dnes si už neviem predstaviť život s tebou. Zašlo to až tak ďaleko, že byť s tebou ma bolelo viac, než byť bez teba aj s tými ťažkými spomienkami.

Dnes už som iná…

Nepustím si k sebe nikoho. Nikomu už z mojej duše neukážem to, čo tebe.  Osud sa s nami zahral, to je fakt. No verím, že nikdy nezabudneš.

pinterest.com

Po dlhom čase sme prišli na to, že to nepôjde. Povedal si „Prepáč mi tie roky, ale ja sa nedokážem kvôli tebe zmeniť, ani kvôli inej.“ Došlo mi, že stále budeš liezť za každou sukňou a aj keď som odišla ďaleko od teba, striehla som. Pátrala. Nechcela som, aby si mal inú, pretože čo ak sa kvôli nej zmeníš, aj keď pri mne si to nedokázal. To by ma zničilo… Pýtala by som sa, či si ma vôbec niekedy miloval, a verila som, že áno. To jediné z tvojich úst neznelo ako klamstvo.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Smiem si niečo želať?

Bola som presvedčená, že si bol jediný, ten pravý…

Že ostatní budú len nejaká náhrada. Nemala som ani chuť sa s nikým zoznamovať, lebo mi to pripadalo zbytočné.

Ale zrazu som doslova narazila na starého známeho, pri ktorom som si uvedomila, že sa usmievam a že tento úsmev je konečne úprimný. Keď sa ma neskôr dotkol, cítila som skoro to, čo s tebou. Aj keď je úplne iný, aj keď niekedy myslím na teba, dúfam, že si niekde šťastný bezo mňa. Zmierila som sa s tým, že to dáš aj tak.

A tak som ti odpustila všetky tie klamstvá a všetky tie „slečny“. Každú ranu pod pás som zrazu brala ako dobrú vec. A hlavne – cítila som, že chcem, aby si bol šťastný, a keď som sa pozrela za seba, to zlé sa akoby schovalo. Dnes viem, že si nebol jediný ani posledný.

Tak ako milujem teba, nebudem nikoho. Lebo každého ľúbim inak. Tu totiž neexistuje viac ani menej. A tiež viem, že ťa vždy budem milovať. Ale to mi nikdy nezabráni v tom, aby som to opäť cítila a znova bola šťastná, aj keď ty budeš naozaj šťastný s inou.

Proste si mi mal do života niečo dať (to sa ti podarilo), mal si mi zhodiť z očí tie neskutočne naivné ružové okuliare (aj to vyšlo) a mal si ma donútiť sa starať o seba a svoj život (v tom si mi veľmi pomohol).

Asi ti môžem za to poďakovať, pretože všetko, čo si mi dal, sa vyrovná tomu, čo si mi vzal. Myslela som, že si mi vytrhol srdce, no nebolo to tak. Pretože je schopné znova milovať, aj keď sa bojí, ale pomohol si mu, aby ostalo na správnom mieste. VĎAKA a buď ŠŤASTNÝ, prosím. Inak by som ani ja nemohla byť.

AUTOR:  Veronika T.

Coverphoto: unsplash.com

Facebook komentáre