Neviem, prečo som si myslela, že my sme ešte stále živá vec. Nezmýlila som sa prvý raz. Ale bola som si taká istá… Mám pocit, akoby si sa mi otočil chrbtom a nechal ma stáť uprostred sveta. Akoby som sa mala pozerať na tvoje nové šťastie, ktoré si so mnou nedokázal nájsť.
Stále vidím naše správy, všetky tie telefonáty, tvoj hlas mi stále znie v ušiach. Príde mi to, akoby to bolo včera. Akoby jeden okamih rozdelil svet na dve polovice…
Kedy som spravila tú osudovú chybu? Mala som byť lepšia? Mala som sa starať viac? Čo by som mala spraviť, aby si zostal pri mne?
unsplash.com
Dnes už poznám odpoveď…
Nič. Nedokázala som urobiť nič viac. Nebola som jednoducho pre teba tá pravá. Dochádza mi to ale pomaly. Každý deň pridávam jednu časť skladačky a skladám si tak obraz o tom, čo sa medzi nami vlastne stalo.
Nebola som pre teba. To už viem. Ale keď si sa objavil druhý raz v mojom živote, myslela som si, že sme už iní ľudia. Že nám život ponúka druhú šancu. Ale bola to lož. Ty si bol iba klam, výplod mojej fantázie. Navrávala som si, že si sa po mňa vrátil.
Ale ty si ma prišiel zraniť znovu, možno ešte viac ako prvý raz. Lebo teraz si mi dal nádej, ktorú si mi kruto zobral, keď som si myslela, že je ozajstná. A čo ostáva mne? Jedine prejsť po spálenej zemi, ktorú si po sebe zanechal a znovu objaviť city, ktoré vo mne od tvojho odchodu mlčia. Znovu naplniť tú prázdnu schránku, ktorou som sa stala.
Rozhodla som sa, že ti odpustím…
Pretože živiť v sebe hnev ma ničí viac ako všetky tvoje horké slová. Chcem rásť ďalej. A viem, že odpustenie tebe a aj sebe samej je jediná cesta, ktorá ma posunie ďalej. Ale odpúšťa sa ťažko. Odpúšťa sa cez slzy a nemé výkriky do tmavej noci. Ale raz, keď svitne nový deň, sa prebudím s pocitom, že som to opäť ja. Že moje jazvy a rany, ktoré si na mne zanechal, viac nekrvácajú a začínajú sa hojiť.
A to bude deň, keď na teba začnem zabúdať. Nechám ťa zmiznúť pomedzi moje prsty ako vodu. Nechám ťa stáť kdesi v mojej minulosti. Pretože do mojej budúcnosti už viac nepatríš.
Vraví sa odpusť, ale nezabúdaj. Lenže jedine zabudnutie ma vytrhne zo začarovaného kruhu. Blúdim v ňom už pridlho. A preto ti dávam svoje posledné zbohom.
unsplash.com
Lúčim sa s tebou už nadobro…
Bol si môj priateľ, moja láska, ale teraz si len môj známy. Stratila som svoje miesto po tvojom boku, ale to tvoje bolo až príliš dlho chránené pre prípad tvojho návratu. A až dnes si uvedomujem, že sa viem a smiem pohnúť ďalej. Znovu sa vrátim nohami na zem a vykročím.
Nie však za tebou… Vykročím v ústrety sebe. Novej podobe seba, ktorá na mňa čakala pridlho. Zbohom, môj známy, odnášaš si všetky dobré spomienky, ktoré sme spolu mali. Ale to je dobre. Pretože je čas začať si tvoriť nové. A aj keď to ešte potrvá, viem, že raz nájdem toho, kto ma vezme takú, aká som a dá mi nové krídla.
A potom, potom ti už naozaj celkom odpustím a pustím aj posledný kúsok bolesti, ktorá ma zožierala nekonečný čas.
Takže s úsmevom a slzami ti vravím zbohom. A sama vykračujem vpred.
Autor: Tammi
Coverphoto: Photo by Shamin on Unsplash
