Dnes už viem, že som to mala urobiť skôr. No nad tými najbolestivejšími rozhodnutiami váhame najviac. Ani mne sa do toho nechcelo… Bála som sa, odďaľovala som tento moment čo najdlhšie, ako sa len dalo. Žena je totiž bytosť, ktorá verí. Verí, aj keď jej nik nedáva dôvod na to, aby stále verila. Verí, pretože chce, pretože miluje a správa sa k tomuto citu ako k niečomu, čo nemôže hneď po prvej zlej skúsenosti zatratiť.
Verí, kým má nádej, že raz bude šťastná… No časom začína rozumieť sebe i životu. Vidí, že sa len zamotala do problému, ktorý sa každým dňom prehlbuje, a všetko sa na seba iba nabaľuje, hoci predtým dúfala, že postupom času bude mať vo všetkom čoraz viac jasno.
No to sa nemusí stať vždy…
Tam, kde najviac slepo veríme, sa nám neskôr otvoria oči.
Tam, kde najviac milujeme, môžeme o všetko prísť.
Tam, kde nepočúvame svoju vlastnú intuíciu, zanecháme vždy to posledné.
Tam, kde nás drží už len nádej, nás odtiaľ zväčša vyženú sklamanie a zúfalstvo.
Tam, kde bola predtým jednostranná láska, sú dnes už len slzy.
unsplash.com
Spomínam si na naše začiatky a pátram po tom, kedy sa to pretavilo do stavu, v akom sa náš vzťah nachádza dnes. Možno to bolo mojou zaslepenosťou. Možno som verila aj sľubom, ktoré si nikdy nevyslovil. A možno som len chcela byť šťastná za každú cenu a neuvedomila som si, že žiaden človek mi do duše šťastie nevloží, ak si ho tam nedám ja sama.
Niekedy totiž kvôli vidine šťastia zostávame vo vzťahu, ktorý nás o posledné kúsky radosti oberá. Namiesto toho, aby sme sa zobrali a šli naslepo hľadať šťastie inam, stojíme na mieste a dúfame, že sa raz niečo zmení. Že sa snáď premení celý vesmír a my konečne budeme šťastné, aj keď realita samotná nám takýto sľub už nedáva.
Predtým som bola zamilovaná…
Lásku k tebe som si vážila ako niečo cenné, avšak ty si robil opak. Tak bolo len otázkou času, kedy sa rozhodnem niečo zmeniť. Áno, nie je to ľahké povedať si – púšťam ťa… Ale musela som. Stálo ma to mnoho síl. Odteraz už nechcem milovať. Teba… Odteraz chcem byť šťastná.
Aj vďaka tebe som zistila, že ak si chceme vrátiť svoj život opäť do vlastných rúk, musíme sa odstrihnúť od človeka, ktorý nám kontrolu nad životom prevzal. A hoci tieto rozhodnutia bolia, kdesi za tou bolesťou sa skrýva prísľub šťastného života.
Tentokrát je to však už sľub, ktorý sa splní…
Taký, čo sa premení na realitu, no my sme tými, ktorí musia urobiť prvý krok. Život nám totiž vždy sľubuje šťastie. No my mu v tom, aby sa mu podarilo tento sľub naplniť, niekedy nepomáhame. Práveže robíme úplný opak.
Maríme jeho snahu urobiť nás šťastnými a necháme sa nevôľou osudu totálne vysiliť. Avšak všetko sa raz skončí. Aj naša zaslepenosť. A to je začiatok nového života. Života, v ktorom už nepôjdeme sami proti sebe.
Autor: Soňa B.
Coverphoto: Photo by Amir Akbari on Unsplash
