Čím dlhšie už nie sme spolu, tým viac pozorujem stopy, ktoré po tebe zostali. Sú to letmé a nepatrné otlačky na mojej duši, ktoré si po sebe zanechal. Kedysi boleli. Vždy, keď som sa ich dotkla. No dnes mi vyčaria úsmev na tvári. Je to úsmev, z ktorého razí neuveriteľný pokoj. Pokora, spokojnosť a vďačnosť. Vďačnosť za to, že som mala možnosť prežiť časť môjho života po tvojom boku.

Ako iste vieš, rozchod ma zabolel. Nadlho. Ešte dlho potom som si nevedela predstaviť, že to, čo som zažívala s tebou, budem prežívať s niekým iným. Prišlo mi nemožné, aby ťa niekto nahradil. Až časom pochopila, že som mala pravdu. Ono to nemožné naozaj je.

pinterest.com

Pretože nik ťa nedokáže nahradiť…

To však ešte neznamená, že môj život bude odteraz smutný a ja viac nebudem milovať. No na to som prišla až teraz. Dnes milujem, som milovaná a cítim sa šťastná. S človekom, ktorý sa na teba ani náznakom nepodobá, no takisto zanecháva v mojej duši stopy, i keď na iných miestach.

Niekedy si na nás spomeniem. V mysli sa mi prehrajú chvíle tak dávne, no stále intenzívne. Vždy, keď uvidím auto podobné tomu tvojmu, vidím teba, ako sedíš za volantom a niečo mi potichu rozprávaš. Zakaždým, keď zbadám človeka, ktorý príliš dlho mieša svoju kávu, musím sa usmiať. Aj ty si ju miešal dovtedy, kým nebola studená. Ak sa mi niekedy podarí v každodennom zhone uvedomiť si, že zapadá slnko, spomienkami som opäť s tebou. Obaja sedíme na tvojej terase, v ruke máme pohár vína a v duši neuveriteľný pokoj. 

Dnes už viem, že tieto okamihy patria iba tebe. Nik ti ich nevezme. Navždy budú tvoje, pretože na to, čo sme k sebe cítili, nie je možné zabudnúť. Bolo to krásne, aj keď nie večné. Ale záleží na tom dnes? Najmä ak vezmeme do úvahy, že sme po rozchode každý opäť šťastný?

Myslím si, že nie…

Občas nie je dôležitý koniec. Nezáleží na tom, ako veľmi bol smutný a čo konkrétne ukončil. Oveľa viac záleží na tom, čo sa pred ním odohralo. Koľko okamihov bolo naplnených šťastím, koľkokrát sme mali pocit, že skutočne žijeme.

pinterest.com

Niektorým koncom sa vyhnúť sa nedá. Ani bolesti, ktorú so sebou do našich životov prinesú. Ale môžeme ju zmierniť tak, že si budeme pripomínať okamihy, kedy sme sa cítili šťastní, voľní a milovaní. A takých momentov sme my dvaja spolu prežili príliš veľa na to, aby som dnes na teba spomínala s dušou naplnenou hnevom alebo sklamaním.

Život je predsa tvorený toľkými epizódami…

A bolo by hlúpe zanevrieť čo i len na jednu. Ak sa jedna z nich neskončí podľa našich predstáv, ešte to neznamená, že bola zlá úplne celá. Možno aj to, čo zažívam teraz, je len jedna epizóda, ktorá sa raz schýli ku koncu. Ale popravde… Ani ma veľmi nezaujíma, ako presne sa to skončí. Dôležité je to, že sa teraz cítim šťastná a zbieram si vo svojej duši krásne stopy, ktoré už v sebe ponesiem až naveky.

Ani neviem, kedy sme sa videli naposledy. No chcem, aby si vedel, že navždy budem prežívať okamihy, ktoré patria iba tebe. Môžeš si byť istý tým, že spomienky na teba nebudem nasilu vyháňať. A ak raz vyblednú samy, budem vedieť, že to tak malo byť.

Autor: Editt

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Maj hrdosť

Coverphoto: Photo by Christopher Burns on Unsplash

Facebook komentáre