Každá jedna z nás zažila neopätovanú lásku alebo lásku, ktorá stroskotala na chybách, za ktoré ani ona sama nemohla a nevie sa s tým vysporiadať. Nevie si predstaviť, že ten človek už v jej živote nikdy nebude a nevráti sa.
Sedíš každý večer na balkóne so šálkou čaju, v ruke držíš cigaretu a pozeráš sa do tmy. Rozmýšľaš nad všetkým: kde nastala chyba, prečo to nemôže byť také jednoduché a podľa tvojich predstav. Pýtaš sa, prečo sa to skončilo, či ťa miloval aspoň trochu alebo či si bola len jeho druhá možnosť…
Dievča, hovorí sa to ťažko, ale keby ťa miloval, tak by ležal práve teraz vedľa teba v posteli a spoločne by ste blbli ako malé deti a nikdy by ťa neopustil. Je síce pravda, že niekedy je pauza potrebná, aby si obaja uvedomili, v čom robili chyby. Aby dozreli dostatočne na to, aby raz mohli byť spolu a mohli fungovať ako pár, ale ty dobre vieš, aj keď si to priznať nechceš, že by to už nikdy nefungovalo tak ako pred tým, pretože tvoje rany na duši sú silnejšie ako láska k človeku, ktorého miluješ…
Už ťa unavilo čakať, kým sa ti ozve a či vôbec. Unavilo snažiť sa dokazovať svoju lásku niekomu, kto o ňu nemá záujem a používa výhovorky ako „som zaneprázdnený, som v robote, ledva mám čas na seba, nieto ešte na teba“ keď sa chceš s ním len stretnúť. Unavilo ťa, ako ťa donekonečna naťahoval, že ťa má rád, len potrebuje sám čas…
Sľuby typu „bude to navždy.“ Výčitky, že ťa s niekým videl, popritom o teba ani nebojoval a bolo mu to jedno… Tvoja večná snaha o nadviazanie konverzácie, ktorá skončí buď len „videné“, alebo odmeranými odpoveďami.
Tak na čo, dievča, ešte čakáš? Takto chceš strácať čas a premrhať svoj život? Čakaním na niekoho, kto zabúda, že existuješ, a byť pre neho náhradou? Ja viem, že toto nechce žiadna z nás. Len ten problém je v nás, pretože sa nevieme odpútať od niekoho, kto nám prirástol k srdcu a pri kom sme spoznali, čo znamená milovať. A či to bolo medzi vami jednoduché, alebo zložité, či to bola len jedna noc, alebo veľa nocí… Mysli len na seba, či toto je naozaj to, čo chceš – trápiť sa a čakať alebo radšej spoznávať nových ľudí, nové miesta a rozvíjať sa.
Vieš, čo urobíš teraz?
Utrieš si slzy z tváre, postavíš sa pred zrkadlo a povieš si: „Stačilo bolesti a trápenia sa. Som sebavedomá, krásna žena s veľkým potenciálom a žiaden chlap ma už nepoloží na dno. Odteraz začínam nový život bez neho a budem novou osobou, ktorá si musela prejsť zlými chvíľami len preto, lebo vie, že tie dobre prídu práve teraz.“
Ak máš chuť odísť, tak odíď. Ak si myslíš, že zmena prostredia ťa načerpá novou energiou a zabudneš, choď. Ak chceš plakať, vyplač sa ešte. Ak naozaj chceš čakať a bojovať – bojuj, ale len vtedy pochopíš, že je koniec, keď zistíš, že si bola opustená. Bojuj, ak to tak cítiš, aby si mohla odísť s pocitom, že si urobila všetko, čo si mohla. Aby si mohla odísť s čistým štítom. Potom môžeš začať niečo nové.
Vieš sama, že čoskoro ti príde do cesty niekto iný. Možno už prišiel, len si to nechceš priznať, lebo vieš, že nikoho už nebudeš ľúbiť tak ako jeho, a to prázdne miesto nik nevyplní. Ale nezabúdaj, že v srdci máš ešte plno iných miest na vypĺňanie…
Nezabúdaj, že všetko, bábika, bude tak, ako byť má, a vždy sa všetko nejako vyvinie, nie možno podľa našich predstáv, ale to je v poriadku. Neznamená to, že sa to vyvinie zle. Možno sa to vyvinie lepšie, ako si kedy čakala. Skôr či neskôr budeš milovať niekoho iného a zároveň budeš milovaná…
Autor: Nika
Coverphoto: Photo by Pete Bellis on Unsplash
Ak ťa článok čitateľky zaujal a máš na srdci taktiež príbeh alebo slová, o ktoré by si sa chcela podeliť, pošli nám ich na ulomkyzeny@gmail.com.