Na začiatok sa skúsme zamyslieť… Je to, čo robíme, vlastne správne? Je to, v čom pretrvávame, správne?
Ide skutočne o lásku? Ach áno, viem, že ty si myslíš, že nič iné ako láska to byť nemôže. No často upadáme do niečoho, čo je vlastne úplným opakom. Pre nás to láska je. Pre toho druhého však nie. Často vkladáme do vzťahu omnoho viac, ako si ten druhý zaslúži. Často nás iba ten druhý manipuluje. Svet je plný manipulátorov a je iba na nás, či im na ich hru naletíme.

Nikomu nie je dobre, keď je sám. A z osamelosti často robíme rozhodnutia, nad ktorými sa až tak nezamýšľame. Niekedy je dokonca príliš skoro na to, aby sme k sebe hľadali polovičku. Ak je toto rozhodnutie totiž nedostatočne uvážené, môžu sa stať veci, ktoré budeme neskôr ľutovať.

pinterest.com

Začína sa to nevinne… 

Obyčajnou správou. Obyčajným úsmevom. Začnete sa spoznávať a začnete zisťovať, že sa k sebe hodíte. Preto sa dáte dokopy. Prežívate to každým kúskom svojho tela a myslenia. Osoba na druhej strane má nad vami moc. Aj keď o tom často ani len netušíme. 

S tou osobou sa cítime tak dobre. Predstava bytia bez nej je pre nás tou najhoršou vecou. Vtedy sa však dostávame do kruhu. Bez možnosti úniku. S obrovskou záťažou strachu zo straty. Ak osoba na druhej strane prežíva rovnaké pocity ako my, je to v poriadku. Ak sa však cíti byť nad vecou, začína byť niečo v „neporiadku.“

Robiť všetko pre šťastie toho druhého je v poriadku…

No iba pokiaľ je ochotný aj ten druhý to isté urobiť pre vás. A jedine o tom je láska. O tom, aby sa snažili obaja rovnako. Ak sa snaží iba jeden a ten druhý to len využíva, je načase odísť. A to čo najrýchlejšie.

Potom je to už iba o vás. Či aj naďalej budete robiť všetko pre toho druhého bez akejkoľvek odozvy, alebo odídete. Ak odídete ešte v začiatkoch, je to jednoduchšie. Najhoršie na tom však je, že každým dňom bývajú naše pocity silnejšie. Naša láska a oddanosť sú stále silnejšie a obava zo straty nás desí tak veľmi, že nech by po nás ten druhý chcel čokoľvek, všetko by sme boli ochotní urobiť. 

pinterest.com

Často sú nám veci, ktoré po nás chcú, proti srsti…

Sami dobre vieme, že tie veci sú zlé. Ale my ich z klamlivej domnienky robíme naďalej. Robíme ich cez slzy, pretože strach nás už dávno premohol.

No nezúfaj. Vždy je čas povedať dosť. Viem až príliš dobre, ako veľmi ťažké to je. Ale je to nevyhnutné. Ak musíš robiť niečo proti svojej vôli, odíď. A k tomu nemám čo viac dodať. Iba odíď. Bude to bolieť, ale bolesť prejde. Ver mi.

Tá úplne najhoršia veta v celom mojom živote bola… Urob to, ak ma skutočne miluješ. A ja sprostá som to urobila, pretože som verila, že ak by som to neurobila, skončilo by sa to. A práve predstava bytia bez tej osoby ma zabíjala. Zabíjala ma viac ako tie zlé veci, ktoré som kvôli tomu robila. Všetko, čo som vtedy robila, som robila z lásky. Ale čo z toho, že to bolo z lásky, keď to bolo proti mojej vôli. 

Ani na sekundu som vtedy nerozmýšľala nad dôsledkami… 

Iba som to urobila, aby bola tá osoba spokojná. Možno som to aj chcela skončiť. Ale strach a bolesť mi v tom bránili. Preto som to znášala ďalej. Bola som až príliš mladá na to, aby som si uvedomila, že je to príliš zlé. Ale napokon prišiel ten deň, kedy som si povedala dosť. 

Potom sa to celé iba začalo. Máš pocit, že ak za tým všetkým zavrieš dvere, skončí sa to. Ale si na omyle. Vtedy sa to iba začína. Vtedy musíš byť najsilnejší. Pretože práve vtedy začína ovplyvňovanie a manipulácia. Musíš si jasne povedať: Chcem s tým skončiť… A nech už bude osoba robiť čokoľvek nepoddám sa mu. 

pinterest.com

Všetko sa raz skončí… 

Aj tie najhoršie výsmechy a ponižovanie. Ale manipulácia neskončí, kým to neukončíš ty sám. Tak sa zamysli. Je to, čo prežívaš, láska, o ktorú ste ochotní bojovať obaja rovnako?

Dnes som už na tom celkom inak. V láske vidím zmysel života, ale iba vtedy, keď som si istá, že ten druhý to cíti rovnako. Keď sa ten druhý snaží rovnako ako ja. Lásku vidím iba vtedy, keď si jeden druhého vážime. 

Kým som však k tomu všetkému dospela, musela som spraviť naozaj veľmi veľa chýb, ktoré do konca života budem z hĺbky duše ľutovať. Ale nie tak veľmi. Nebyť tých chýb, nebola by som tam, kde som teraz, a nebola by som s osobou, s ktorou som teraz. 

Som za to dokonca vďačná… 

Nebyť totiž tých situácií, dodnes by som možno verila tým nesprávnym osobám. Dnes som omnoho viac opatrná v tom, komu mám dôverovať a ako mám milovať. 

Nech už prežívate čokoľvek, vždy je potrebné zamyslieť sa nad tým, či je to, čo robíme v poriadku. Ak na tom nájdeme čoby len malý problém, mali by sme to zastaviť. Najskôr sa aspoň pokúsiť o zmenu. Ak však zmena nie je možná, musíme to ukončiť. Ihneď…

Autor: Lucia Sukeníková

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Nauč sa odísť, keď si len možnosťou

Coverphoto: Photo by Alex Shaw on Unsplash

Facebook komentáre