Bol to vzťah ako každý iný, hoci pre mňa bol dovtedy výnimočný. Nevravím, že občas neboli hádky, no lásky tam bolo viac. Bola v nás, v našich skutkoch a v našich pohľadoch. Aj keď sme boli mladí, začínali sme tušiť, že sme z nevinného randenia vhupli do niečoho vážnejšieho. Stalo sa to bez toho, aby sme si to uvedomili. A ešte predtým, kým sme to stihli zaklincovať niečím oficiálnym, si prišla ty…

Každý z nás sa občas zastaví a premýšľa o svojich priateľoch. Možno ich máš plný tucet, možno iba jedného. Myslím si, že v priateľstve platí, že menej je niekedy viac, že jeden skutočný priateľ je viac ako stovka falošných. Ani pojem „najlepší priateľ“ sa nedá presne definovať. Pre každého z nás je to iný človek.

Všetci do tohto sveta vysielame signály, že hľadáme lásku. Naše srdcia po nej priam pištia, a keď ju nepociťujú, upadáme do zúfalstva. Len čo dosiahneme istý vek, ocitáme sa v bludnom kruhu, ktorý nemá konca, a všetko sa točí len okolo hľadania toho pravého. A vtedy, keď máme pocit, že sme ho už našli, postupujeme do druhého levelu, v ktorom mnohokrát všetko poriadne zbabreme…

Neviem, kde by som našla odpoveď na moju otázku. Asi žiadna webová stránka, žiadna kniha a ani žiaden lekár, ak by som sa ho to odvážila spýtať, by mi tú odpoveď nedal. Stratila som nádej, že na to prídem skôr, ako sa tak stane. Teda stále dúfam, že sa to raz stane. Dúfam, že ma spomienky na teba nebudú bolieť navždy.