Niekedy, dokonca možno aj častejšie ako často, sa nám, ženám, stáva to, že sa zamilujeme do toho zlého. Do toho, ktorý nás ťahá horším smerom, akým sme smerovali. Ten, ktorý si nás zaslúži menej. A ani my samé nie sme schopné, odpovedať na tú prostú otázku… Prečo práve on?
Nevieme to.
Všetko okolo nás funguje silnejšie, keď je pri nás. Všetky pocity, vnútri v nás, sa zosilňujú a my… My sa jednoducho nevieme a ani nechceme ovládať.
Nie každý, kto blúdi, je naozaj stratený… citát, ktorého význam som tak dlho hľadala a aj som ho našla. Pochopila som ho úplne presne. Blúdiť neznamená byť stratený, naozaj nie.
Blúdenie je podľa mňa najlepšia cesta, ako spoznať samu seba a ako spoznať život.
Či je to myslené doslovne alebo proste len tak, nechať sa unášať životom a často nemať ani šajnu kam nás to zavedie, ale pritom presne vedieť, kam máme namierené.
Nikdy nebolo jednoduché, priznať si, že nič iné ako priateľstvo nemôžem očakávať. Aj keď v kútiku dušičky som čakala, že možno niečo nevyjde, niečo sa zmení, niečo v nás, alebo že možno vesmír sa konečne rozhodne, dať nám šancu, a my to aspoň skúsime. Samozrejme sa nič také do dnešného dňa nestalo a tam, kde sme kedysi začali, tam to zamrzlo. Na jednom jedinom bode. A ja som sa časom, pomaly, naučila žiť s tým, že sme priatelia. Naučila som sa na nič viac nemyslieť, nič si už nepredstavovať.
Nevieš si ani len predstaviť ako to chcem. Ako o tom snívam. Je to momentálne môj najtajnejší sen. Nie je ťažké dostať ťa k sebe večer, pretože obaja vieme, čo je tvojim cieľom. To čo je to najťažšie, je udržať si ťa. Udržať si ťa nie len do najbližšieho rána, aj keď nebudeme si klamať, ani to sa mi ešte nepodarilo. Chcem si ťa udržať a byť pri tebe každé jedno ráno do konca života.
Áno, som naivná. Až príliš naivná. A keby len to.
Je niečo, čomu naozaj neverím. Niečo, čím sa mi zarývaš do kostí a hnusne to bolí, vieš. Fyzicky, no psychicky tiež, pretože sa už pohrávam aj s myšlienkou, že ťa to možno baví a je to len hra. Niečo, čo je horšie, ako keby si proste len odišiel. Odišiel z môjho života, z môjho sveta, z mojich myšlienok, z môjho srdca…
Aj keď nie hneď, no pomaly áno. A ja by som ten čas, tomu všetkému, kľudne darovala. Možno by som si občas poplakala, pretože samozrejme, že by si mi chýbal.
Byť sám v prvom rade neznamená byť osamelý… Nie vždy sa nachádzame v období, kedy dokážeme naplno fungovať s niekým ako pár. Ak niekoho milujeme, dávame mu kus zo seba – či už si to chceme priznať, alebo nie. A to si žiada veľké množstvo energie, ktorú niekedy ani sami nemáme, alebo ju skrátka chceme dať inam…
-Martina-
Už si dlho sama… – Ulomky zeny
ulomkyzeny.sk
Už si dlho sama… Veta, ktorú počúva každá žena, ktorá sa už nejaký ten čas neocitla v oficiálnom partnerskom vzťahu. Nepočula si ju aj ty?
Nečakala som, že sa vrátiš. Nečakala som, že si to rozmyslíš. Nechala som ťa ísť, lebo viem, že ľudia odchádzajú.. Lebo musia… To, čo ale po tebe zostalo, sa nedá porovnať s ničím. Zanechal si prázdno. Tak neskutočné prázdno, že som niekedy musela presviedčať samú seba, že si naozaj bol súčasťou môjho života…
VIKI Nagyová
Prázdno, ktoré po tebe zostalo – Ulomky zeny
ulomkyzeny.sk
Nečakala som, že sa vrátiš. Nečakala som, že si to rozmyslíš. Nechala som ťa ísť, lebo viem, že ľudia odchádzajú.. Lebo musia… To, čo ale po tebe zostalo, sa nedá porovnať s ničí…
