Skrz všetky preplakané noci a dni naplnené beznádejou, ti môžem sľúbiť, že raz budeš opäť šťastná. Naprieč zlomeným srdcom, naštrbenej sebaláske aj obviňovaniu, že si naletela, si môžeš byť istá, že jedného dňa bude toto všetko len spomienka. Obyčajná pamäťová stopa, ktorá viac už nebolí, no má svoj význam. Nebude hrozbou, ktorá by ťa mátala po nociach, ale pripomienkou tvojej sily…
Vieš, čo je to najhoršie, čo sama sebe môžeš urobiť? Prežiť život, ktorý si nezaslúžiš. Uspokojiť sa s niečím, čo ti ubližuje, no zo strachu, že to už nič viac nikde nenájdeš, sa s tým uskromníš. My ľudia sme totiž zabudli na to, že žiť sa dá aj inak. Sme sebcami vtedy, keď by sme mali byť solidárni, a v momentoch, kedy by sme mali byť sebeckí, sa nechávame opantať obavami, predsudkami a zaužívanými spoločenskými vzorcami.
Zvykla som si na to, že môj život je sínusoida. Obdobia, kedy sa nedeje nič výnimočné, striedajú také, počas ktorých sa všetko pokašle. Rozsype, domrví, rozbije… Jeden problém nestihnem celý uhasiť a už vznikne ďalší. A práve tieto obdobia na najviac naučili vážiť si seba, a to nielen preto, že mi ukázali, koľko toho zvládnem a že vlastne žiadne „maximum“ svojich síl nemám, pretože vždy, keď som si myslela, že som ho dosiahla, som bola nútená túto hranicu ešte preskočiť.
Asi to poznáš… Ten pocit, keď ťa unavuje vlastný život, z ktorého sa stala jedna dookola sa opakujúca epizóda. Stále tie isté problémy. Stále rovnaké zvady, nedorozumenia, nepríjemné pocity. Dni ako všetky iné, potichu sa zlievajú dokopy a ani si nespomínaš na to, kedy si sa naposledy tak od srdca rozosmiala. Kedy ťa niečo potešilo tak, že sa ti v očiach zjavili slzy. Kedy si mala v sebe nádej a odhodlanie ráno vstávať z postele. Kedy si bola jednoducho… Šťastná, pochopená, naplnená entuziazmom a chuťou žiť.
„Si iba moja…“ Pekná veta, že? Veď „patriť“(k) niekomu je predsa tak krásne… Ale je to naozaj tak? Nie sú tu isté hranice, ktoré predeľujú skutočnú lásku od vzťahu, ktorý je väzením? Tak často na to zabúdame… Že je rozdiel byť milovaným a uväzneným… Tak často nevieme rozlíšiť, komu skutočne ide o naše dobro a pre koho sú reči o našom šťastí len zásterkou pre jeho plány.
„Ak niečo naozaj funguje a chceme ľuďom pomôcť, nepotrebujeme na tom hneď zarobiť obrovské peniaze.“
Je potrebné užívať výživové doplnky? Musím chodiť na preventívne prehliadky, aj keď mi nič nie je? Je CBD olej naozaj všeliek, keď ho propaguje každý druhý influencer? Aj tieto otázky sme sa pýtali Karin Malenovskej – študentky PhDr. programu na Lekárskej fakulte, ktorá našla svoje uplatnenie vo vede a zároveň zbiera, mnohokrát i vtipné, príhody v lekárni, kde pôsobí ako farmaceutka.
