Možno si to nepamätáš, no ja na tento deň nezabudnem nikdy. Bol to deň, kedy mi postupne ako skladačka puzzle do seba zapadli všetky časti a vytvorili obraz, pred ktorým som sama zatvárala už vyše roka oči. Áno, bolo pre mňa veľmi ťažké si priznať, že človek, s ktorým som mala naplánovanú budúcnosť do každého možného detailu, lebo taká skrátka som – plánujem a snívam, už nebude súčasťou mojej budúcnosti.
„Slovo navždy už beriem s rezervou…“
Často sa vás pýtame, čo by ste u nás chceli čítať, a keď sme vám pred niekoľkými dňami dali priestor, aby ste nám vnukli námet na novú tému týždňa, s prehľadom vyhral jeden nápad… Nevera. Hoci si všetky tematické týždne plánujeme poctivo vopred, tentokrát mali udalosti veľmi rýchly spád. Jedna naša čitateľka sa s nami v správach podelila o svoju skúsenosť, ktorú by si bolo škoda ponechať len pre seba. A tak netrvalo dlho a z Alex sa stala naša ďalšia respondentka.
V každom vzťahu sa vyskytnú problémy. Utápať sa v idealistických predstavách, že láska bude dokonalá od jej vzniku až po náš zánik, tým by sme len uškodili sami sebe. No potom sa nám núka otázka, kedy nedokonalosť niektorých vzťahov akceptovať, kedy sa cez ňu preniesť, kedy sa posnažiť o jej zdokonalenie a kedy… To jednoducho ukončiť. A práve tomu sme zasvätili dnešný výber citátov. Veríme, že v ňom nájdete odpovede aj na také otázky, ktoré ste sa báli sami sebe položiť.
Kedysi, ešte na základnej škole, som sa na biológii naučila takzvaných 5 T, ktoré by sa mali aplikovať pri prvej pomoci (pre tých, ktorí si nespomínajú, sú to: teplota, ticho, transport, tekutiny a tíšenie bolesti).
Tento princíp by sa mohol dať aplikovať u mužov s písmenom O. Správny chlap by mal byť jedinečnou a nenahraditeľnou OSOBNOSŤOU pre svoju vyvolenú. Teraz si poďme tie O rozmeniť na drobné…
Jedna hodina v noci a ja neviem zaspať… Hlava sa chce venovať toľkým veciam, že sa nedokážem prepnúť do módu pokoja. Mrvím sa, hľadám si v posteli pohodlné miesto, nutne potrebujem aspoň pár sekúnd bez myšlienok na teba. Ale nejde to. Ty si totiž mojou súčasťou už hrozne dlho. A ja kdesi v kútiku duše cítim, že to tak nemá byť. Že som už dávno mala zasiahnuť a vziať všetko do vlastných rúk. Môj život, moje pocity, moje srdce…
Vedel som, že si povieme zbohom, ale nedalo mi to. Ako správny chlap som sa snažil niečo s tým urobiť a nenechať veci len tak na náhodu. Vzťah totiž ochladol, večer sme sa v posteli každý obrátili na svoju stranu, dlhé debaty sa pretavili do úsečných viet, v ktorých namiesto emócií už bolo možné nájsť iba k životu potrebné informácie. Žiadna láska až za hrob, skôr dvaja ľudia, ktorí sa kedysi milovali a teraz im je ľúto priznať, že už žiadnu lásku necítia. A budem k vám úprimný – takéto konce sú najhoršie.
