Bola raz jedna láska. Hlboká, úprimná, čistá. Bola to láska, o ktorej sa dá tvrdiť, že bola tou pravou. Tá, pre ktorú boli obaja ochotní žiť i umrieť. Pre ktorú boli schopní obetovať čokoľvek, aj seba… Najmä seba. Bola raz jedna láska, ktorá však pod svojou maskou skrývala a potláčala osobnosti, ktoré sa v tých dvoch ukrývali. Bola to taká láska, v ktorej obaja túžili byť tým lepším pre toho druhého, no časom zabudli na seba samých.

Začala si ďalšou hrubou čiarou. Jednou v tých tisícich, v ktorých si si povedala, že sú posledné, ktoré dávaš. Každá tá hrubá čiara bola tvoja nádej, že sa zmení. Možno ak by ti ukázal spôsob, že ti dokáže vrátiť rovnaké množstvo lásky, ktoré si mu medzi tými hrubými čiarami dávala ty, nemala by si dôvod neustále odchádzať. Ak by ti chcel ponúknuť o čosi viac než ten kúsok snahy, keď začal mať pocit, že ťa stráca. Vtedy, keď si sa začala liečiť zo svojej agónie, prišiel a povedal niečo, čím si ťa znovu získal. Ako vždy si podľahla…