Často najbolestivejšia, najnezabudnuteľnejšia a v danom momente priam večne trvajúca. Zhluk udalostí, citov i pocitov, spomienok, dotykov či bozkov a, samozrejme, ľudí. Všetkého a často i viac ako tohto. Vytvárajúc a jedným slovom opisujúc minulosť. Azda si nespomeniem ani na jeden jediný moment, kedy by mojou mysľou neprebehlo niečo, čo už by dávno malo byť zabudnuté.
Porozprávame sa naposledy. Ja ti poviem, čo cítim, aj to, čo necítim. Poviem ti, ako sa hnevám aj ako sa nehnevám. Budem sa zamotávať do svojich viet, len aby som nepovedala niečo hlúpe či naivné a nakoniec to celé bude aj tak znieť hlúpo a naivne. To som typická ja.
Rada by som ti vysvetlila niektoré veci, lebo tvoje priveľké ego ich pochopilo tak hlúpo, tak inak.
Všetkým dievčatám, z ktorých budú ženy, by som chcela povedať len jedno… Ste silné. Ste úžasné. Ste dokonalé. Presne také, aké ste, hoci ste každá úplne iná, no práve tam spočíva všetka tá dokonalosť. Možno sa pýtate, prečo vám to hovorím. No poznám svoj zámer. Viem, že ak tieto riadky trafia tú správnu chvíľu, padnú veľmi vhod. Prečo…? Lebo občas budete počuť opak. Možno i to, že by ste sa mali zmeniť, zamyslieť sa nad sebou, menej premýšľať, viac počúvať… A sama viem, že ak na tieto situácie nebudeš pripravená, môžu ťa zasiahnuť na tom najcitlivejšom mieste.
Tenkrát před pár lety, kdy ještě sociální sítě neovládaly naše životy, krása se neukazovala přes fotky a city nepsaly přes zprávy, v té době jsme se my dva potkali. Ano, je to už pár let. Byli jsme ještě děti, ale co mohu říct jistě, že jsme to už tenkrát oba cítili. Naše cesty se potkaly tak nějak náhodou, ale ve vzduchu ta bouře byla ještě hodně dlouho. Od prvního pohledu jsem čekala snad půl roku, než jsme tě zase znovu spatřila.
Pravdou je, že som vo svojom živote mala naozaj smolu na mužov. A pravdou tiež je, že to nebolo o tom, že by som sa im nepáčila. Myslím fyzicky. Odkedy som začala vo svete „randenia“ fungovať, nemala som problém s tým, že by o mňa nebol záujem. Teda… Až na jeden detail. Chlapom som sa vždy páčila, ale len ako objekt, a čo sa týka vzťahov, žrali ma – ale len ako kamošku.
Puto… Každý z nás si predstaví pod týmto slovom niečo iné, citové puto k nejakej veci, ku zvieraťu… Ja si pod týmto slovom predstavím práve teba. Z nejakého dôvodu sa otec vytratil z môjho života, ešte keď som bola maličkým dievčatkom a nevedela som, čo ma čaká. Ja som vďačná, lebo som sa naučila si vyriešiť veľa vecí sama a mnoho mi to do života dalo. Za celé detstvo mi on ako človek vôbec nechýbal.
