Ďalšia chyba v mojom živote, ako by som ich neurobila už dosť. Jedna za ďalšou. Avšak táto je tá najhlúpejšia zo všetkých… Prečo? Rozhodla som sa byť tou ďalšou. Viem, čo mi môžeš ponúknuť, čo mi vieš dať či nedať a čím môžem byť v tvojom živote. A čo som si ja vybrala? Variant: Tá ďalšia. Ako som mohla takto klesnúť, ako som sa mohla takto rozhodnúť? Lebo pokušenie mať ťa aspoň na pár minút je pre mňa určitým uspokojením?
Premýšľam, čo sa stalo, ak to, čo ma kedysi šialene bolelo, už teraz nebolí. Ak som kedysi túžila po niekom, kto mi je dnes ukradnutý… Možno si poviete, že som skutočne nemilovala, no ja sa len pousmejem… Milovala som až príliš, dokonca až za dvoch. A tam je ten problém. Takýto vzťah nikdy dlho nevydrží. Čosi sa musí zlomiť. V tomto prípade som to bola ja. Dnes ma už nebolí sklamanie ani ďalšie klamstvo. Moje pocity už nie sú skutočné. Jednoducho expirovali a mňa mrzí len to, že sa to nestalo skôr.
Koľkokrát ešte dovolím, aby si sa takto ku mne správal? Nestačilo mi, že si mi zlomil srdce raz? Pýtam si, aby si mi ho zlomil zase a stále a dookola. Správam sa, ako keby sa mi páčilo to, že mi lámeš moje srdce stále a dookola. Dovoľujem ti to. Som z toho tak nešťastná, tak smutná a aj tak to dovolím zase. Ja si to až pýtam. Ja to dovoľujem, tak ty to robíš.
Dovoľujem ti, aby si sa ku mne takto správal… Aby si ma videl, len keď máš ty náladu. Aby si mi napísal, len keď ty nemáš komu. Aby si ma namotával, len keď si ty znudený. Aby si mi ty lámal srdce, len keď nemáš nič iné na práci.
Pretnúť niečo, do čoho sme vložili čas a energiu, je vždy strašidelná predstava. Zahodíme tým nielen to, na čom nám tak záležalo, ale aj kúsok zo seba. Musíme si pretvoriť svoj svet odznovu, pričom spočiatku máme pocit, akoby sme fantazírovali o niečom nereálnom. Čosi alebo niekto nám v tých predstavách chýba a príde nám absurdné, že by to v našom živote viac nebolo. Niektoré rozhodnutia však vôbec nie sú ťažké, len je ťažké sa na ne odhodlať…
Viem, že pravda sa nepočúva ľahko, a to hlavne vtedy, ak sa nelíši s tou „pravdou“, ktorej veríme a ktorú raz chceme zažiť. Viem, že nie je ľahké pripustiť si, že toto nie je láska, že on nemá záujem o vzťah, že si sa zamilovala do chlapca, nie do muža a pretvorila si si ho v predstavách na svojho hrdinu, ktorý raz bude o teba bojovať. No všetci, ktorí to vidia, každý, kto mal spoznať ťa a počuť, čo dokáže s tvojím životom narobiť, vedia, že nebude. Nie, drahá… On o teba nikdy nebude bojovať, pretože nechce. Tak prečo si to stále nahováraš?
Tak často som od niekoho počula, že odmieta rozvod, pretože deti… A tak často ma pri tom pichlo pri srdci… Pretože toto nie je dobrá taktika, dokáže viac ublížiť, než zachrániť. Rozumiem zámeru, ale desia ma dôsledky. Na jednej strane ma nadchne tá obeta podčiarknutá láskou k tým najmenším, ale zároveň ma zaráža zaslepenosť. Viete, niekedy je lepšie nechať to tak, rozvod rodičov, ak je deťom správne vysvetlený, nemôže nikomu ublížiť. No naivnú vieru v to, že problémy v manželstve deti nezrania, si môžem vysvetliť dvojako…
