Toľkým slovám som uverila. Do toľkých činov som sa zaľúbila. Verila som tvojim očiam. Verila som tvojim objatiam. Verila som tvojim bozkom. Verila…
Keď sa ma moje okolie pýtalo, prečo ty a prečo sa ťa neviem pustiť, moja odpoveď bola jednoduchá… Lebo cítim, lebo verím, že si ten pravý. Verila som v to. Každý môj pohľad ťa hľadal, kdekoľvek som sa pozrela. Každý môj krok bol smerovaný k tebe, kamkoľvek som išla.

Keď padá hviezda, vraj si máme niečo priať. Dnes v noci som jednu videla, lenže som svoje prianie nestihla vysloviť. A tak premýšľam, čo by som si priala? Všetky moje túžby a priania zmizli spolu s tebou. Ani len netuším, čo by som si mala želať.
Moja viera v plnenie snov odišla, keď som v kútiku duše prosila, aby sa všetko vrátilo tam, kde bolo. Aj keď som vedela, že my dvaja už nikdy nebudeme tam, kde kedysi.

Sú spolu už dlho. Dosť dlho na to, aby sa už nehrali na ukazovanie sa v tom najlepšom svetle, ako pri zoznamovaní a v začiatkoch ich vzťahu. Už to nie je hra na dobré vlastnosti, s úmyslom zaujať a udržať si jeden druhého. Už o sebe vedia aj to zlé. Aj tú temnejšiu stránku, resty z minulosti, zlozvyky, neresti. Už vedia, že on chrápe, nadáva pri futbale, nezavesí mokrý uterák, strihá si nechty na gauči a že ona nahlas prdí v posteli, otravne srká kávu a žalostne plače pri romantických filmoch.