Posledné dni, keď idem von, mávam veľmi zvláštny pocit. Hľadám ťa všade. Neviem prečo ani načo. Asi si chcem dokázať, ako som nad vecou. Či to dokázať tebe? A je to vlastne pravda?
Lebo boli momenty, kedy som ťa na sekundu uvidela. Moje srdce sa rozbúšilo a cítila som sa, ako keby som nemohla dýchať. Keď sa moje oči pozreli poriadne, zrazu si to nebol ty a ja som sa upokojila. Ale píšem tu, ako ti chcem dokázať, že v mojom živote nehráš žiadnu rolu. Snažila by som sa tváriť, že som v pohode. Verím si, že som dobrá herečka.

Občas mám dni, kedy len tak sedím na gauči so šálkou čaju v ruke a premýšľam… Spomínam na tie najšťastnejšie okamihy života, no aj na také, ktoré by som najradšej vymazala z pamäti. Nie preto, že by boli negatívne, no bolesť a nespočetné množstvo otázok, ktoré mi spôsobujú, ma neskutočne ťažia… Čím viac sa ale snažím zabudnúť, tým viac sa mi vynárajú v mysli. Nech sa snažím akokoľvek pred nimi utiecť, vždy ma dobehnú. V poslednej dobe premýšľam viac, ako by bolo vhodné. Dôvodom mojich bezsenných nocí je on. 

Na začiatok sa skúsme zamyslieť… Je to, čo robíme, vlastne správne? Je to, v čom pretrvávame, správne?
Ide skutočne o lásku? Ach áno, viem, že ty si myslíš, že nič iné ako láska to byť nemôže. No často upadáme do niečoho, čo je vlastne úplným opakom. Pre nás to láska je. Pre toho druhého však nie. Často vkladáme do vzťahu omnoho viac, ako si ten druhý zaslúži. Často nás iba ten druhý manipuluje. Svet je plný manipulátorov a je iba na nás, či im na ich hru naletíme.