Paradoxne práve on bol vždy tým, kto nikomu nedovolil, aby mi ublížil, a tak sa o to nik ani len neodvážil. Chránil ma bezpodmienečne, preto mi ani nenapadlo vôbec pomyslieť na to, že by to mohol byť práve on, kto mi ublíži zo všetkých najviac. Pravdou je, že mi tá myšlienka nikdy ani len neprišla na rozum, tak bezvýhradne som mu dôverovala. Istota a bezpečie, ktoré som si podvedome sama vytvorila zakaždým, keď som vyslovila jeho meno, však boli len ilúziou. 

Dopočula som sa, že láska spisovateľa nikdy neumiera. Nachádza sa v tomto celom výroku obrovský kus pravdy. City, pocity, myšlienky a všetko s tým späté zostanú spečatené na papieri. Spisovateľ si zoberie papier, pero alebo ceruzku a začne písať ten najkrajší príbeh lásky k jeho milovanej osobe. Okolo neho sa vznášajú motýliky a krásna energia plná lásky a šťastia. Jeho tvár zdobí úsmev a pri pomyslení na milovaného človeka jeho srdce tancuje ten najkrajší tanec…