Ja viem, že mnoho článkov je tu o nešťastnej láske, o tom, ako muž sklamal… Teraz však urobím opak. Skúsim im poďakovať, lebo si myslím, že si to zaslúžia. Nie je to niekedy s nimi jednoduché a vlastne ani s nami.
Dlho som rozmýšľala, či sa k tomu takto vyjadriť, alebo som skôr hľadala tie správne slová, aby to bolo napísané zrozumiteľne. Pamätám si, že už ako dospievajúca baba som mala viac kamarátov ako kamarátiek. Vždy ma viac fascinovalo ich zmýšľanie, iné ako u nás žien. 

Taky už jste byly někdy ve vztahu, ve kterém jste byla tak šťastná, zamilovaná a spokojená jako nikdy předtím? Myslela jste si, že tento muž je ten váš princ na bílém koni, o kterém jste celý život snila?
Je to ta láska do konce života, je to ten muž, který mi postaví dům, pořídí psa a bude skvělým otcem pro naše děti. Ano, je to on. A křičela jsem to do světa a děkovala bohu za tento dar, který mi dal.

Myšlienka o skutočnej láske, ktorá sa prehrávala jednému aj druhému v hlave, bola krásna, priam nádherná a dokonalá. Často to však býva tak, že tie najdokonalejšie myšlienky sú len ťažko prenesené do reality. Keď prišiel ten správny moment a tá pravá chvíľa, na ktorú sa čakalo, keď obaja mali slová plné citov na jazyku, zostalo iba ticho. Slová zostali pochované pod nádychom, s ktorým mali byť vypovedané. City zrazu opustili ich hlavy a zostali len myšlienky.