Vždy som sa snažila ujasniť si to, čo chcem. Pretože človek, ktorý tápa v živote, môže dôsledkom svojej nerozvážnosti ublížiť aj tým, ktorí sa vôkol neho pohybujú. Preto občas čakám, nerobím náhle rozhodnutia, nechcem, aby som impulzívne vykonala niečo, čo už viac nedokážem vziať späť. Tak to bolo aj s tebou… Čakala som. Či to raz „náhodou“ nebude v poriadku. Či sa budem cítiť ocenená, či prestaneš hrať hry, na ktoré ja nemám síl. Ale ako dlho sa to dá? Čakať na zázraky, ktoré chcem len ja?

Je tak smutné, keď sa žena necháva týrať a biť svojím partnerom a myslí si, že je to jej chyba a zlyhanie. Že si o to koledovala a obeťou je on, nie ona. Že on si zaslúži niečo lepšie ako ju a ona ho vlastne vyhrala v lotérii, pretože je ochotný s ňou aj naďalej zostať.
Aj po tom, čo ju znova udrel. A že tie modriny, monokle, zlomeniny a ponižovanie sú zanedbateľnou súčasťou budovania ich vzťahu…

Sú to už skoro dva roky, čo sa prebúdzam a zaspávam sama. Žiadne náručie, žiadny pocit bezpečia. Za tento čas do môjho života prišlo a odišlo niekoľko mužov, ale nikdy to nebolo nič seriózne. Pýtam sa sama seba, prečo nedokážem nadviazať nový vzťah? Je chyba vo mne? Alebo len nemám šťastie? Nie je ten správny čas? Niektorí ľudia si nájdu vzťah po týždni či mesiaci, ale nemyslím si, že ak ste predtým niečo silno milovali, dokážete to zahodiť a zabudnúť na to pri niekom ďalšom.