Viem, že pravda sa nepočúva ľahko, a to hlavne vtedy, ak sa nelíši s tou „pravdou“, ktorej veríme a ktorú raz chceme zažiť. Viem, že nie je ľahké pripustiť si, že toto nie je láska, že on nemá záujem o vzťah, že si sa zamilovala do chlapca, nie do muža a pretvorila si si ho v predstavách na svojho hrdinu, ktorý raz bude o teba bojovať. No všetci, ktorí to vidia, každý, kto mal spoznať ťa a počuť, čo dokáže s tvojím životom narobiť, vedia, že nebude. Nie, drahá… On o teba nikdy nebude bojovať, pretože nechce. Tak prečo si to stále nahováraš?

Láska trvala 7 rokov, no posledný rok sa začala z jeho strany vytrácať. Začali sa hádky a nič nebolo ako predtým. Jedného dňa mi pípla sms, že už nie je šťastný, že to musíme ukončiť. Veľmi som ho milovala… Vyčítal mi veci, ktoré urobil on, nie ja. O tri dni som práve išla z práce a uvidela som ho s inou, ako sa držia za ruky. Zamrzla som. Keďže to medzi nimi nebolo vážne a ona si našla iného, vtedy som mu bola opäť dobrá. Začal mi opäť písať a čo bolo zvláštne, dosť žiarlil. Po štyroch mesiacoch sme sa znovu stretli.

Po veľmi dlhom čase som si uvedomila veľké množstvo vecí. Veci, ktoré som už dávno predtým mala uložené niekde v hlave, no nedokázala som často pochopiť, čo znamenajú, čo ma majú naučiť a ako sa s nimi vysporiadať.

Človek vážne až časom pochopí, čo všetky tie pády znamenali. Čím pre nás boli osoby, ktoré od nás odišli. Načo všetko to bolo dobré…