Čo ak som niekomu nevedomky zlomila srdce?
Čo ak som niekomu dávala zbytočné nádeje?
Čo ak som si toto ani neuvedomovala, a tak ľuďom ubližovala?

Dokážem žiť s týmto pocitom? Nedokážem, a tiež neviem, ako sa ho zbaviť… Ako sa zbaviť kameňa na srdci, ktorý ma ťaží… Ako vysvetliť všetko, čo som spravila zle… Ako sa ospravedlniť ľuďom, ktorých sa to týka… Ako začať odznova a s čistým štítom…

Čím viac ideme ďalej, o to viac sme nenásytní a túžime po hmotných veciach. Pritom však zabúdame na vnútorné bohatstvo. V našich životoch si medzi sebou závidíme, lebo ten má viac ako ja, nenávidíme sa, zostávame chladnými, naše srdcia sú bez lásky a duše bez šťastia. Namiesto toho, aby sme obohacovali našu dušu, obohacujeme radšej vonkajšok a seba materiálnymi vecami. Nespávame, trápime sa kvôli nepodstatným veciam a dokáže nás rozhodiť aj úplná banalita.

Sebaprijatie… To je to slovo, ktoré sa objavuje v dnešnej dobe asi všade, kam sa pozriete. Myslíte si, že to je náhoda? Ja si myslím, že nie. Teraz ruku na srdce, ty čo to práve čítaš, či už si žena alebo muž, si spokojná/ý s tým, kto si, ako vyzeráš alebo máš občas pochybnosti? Ja vám môžem úprimne za seba povedať, že som mala obdobie, kedy som sa nechcela pozrieť ani do zrkadla.
Hľadala som na sebe len samé chyby…