Necítila som nič. Prešli dni, týždne a mesiace od rozchodu, ktorý nebol bolestivý, no zobral so sebou aj poslednú nádej na nový začiatok. Cítila som len hlbokú prázdnotu, ktorá sa rozliehala po celom mojom tele, a nevedela som, ako sa jej zbaviť. Dokonca som rozmýšľala, či sa jej vôbec niekedy zbavím…
Sústredila som sa teda na seba. Začala som sa venovať veciam, ktoré ma napĺňajú a robia šťastnou.
Predpokladám, že to nečakal ani on. Veď na to, čo je dobré a ľahko prístupné, sa predsa ľahko zvyká. Dokonca to my ľudia berieme ako samozrejmosť, ako niečo, čo si nezaslúži vďaku či pozornosť. Nemusel nič a čím viac mi tento tvoj postoj ku mne dokazoval, tým viac mal u mňa všetko. Pretože som verila, že sa raz zlomí, že mu časom, pribúdajúcim vekom a možno i vráskami dôjde, že jedna verná a milujúca žena je to, čo muž pri sebe potrebuje. No nakoniec sa nezlomil on, no takmer zlomil mňa…
To čo si ty spôsobil v mojej hlave a v mojom srdci, sa ešte nikomu nepodarilo. A to ťa robí takým výnimočným. Páči sa ti to? Dvíha to tvoje ego? Či nebodaj aj niečo iné? Predpokladám… Povedz mi, ako sa cítiš. Si pripravený zlomiť mi srdce? Motať mi hlavu, na to si veľmi dobre pripravený. Avšak keď ti to ja dovolím, je to moja chyba. Niektorí muži či skôr chlapci si radi budujú svoje ego na ženách. Rozprávajú im tie najkrajšie slová, ktoré poznajú. Rozprávajú o tom, ako vám nechcú zlomiť srdce, ako nechcú vzťah, ale tak moc ich priťahujete.
Toľko urobených chýb, že sa v nich strácam. Úplne. Úprimne, už ani neviem čo bolo dobré a čo zlé. Práve som vypila fľašu vína či dve? A mám neskutočnú chuť ti napísať. Mám chuť ti povedať veci, ktoré bežne nehovorím či len nemám na ne odvahu.
Teraz tú odvahu mám, alebo mi je vlastne len jedno, čo bude nasledovať po mojich slovách? Chcem ti povedať, ako moc sa na teba hnevám. Chcem ti povedať, ako moc na teba myslím…
Stretli ste ho už niekedy? Toho pána Božského – človeka, pri ktorom sa vám podlomili kolená? Alebo ešte do vášho života neprišiel? A možno ho máte práve doma. Ak áno, zo srdca blahoželám… Spomínam si na momenty, kedy som o ňom snívala vo dne v noci. Kamarátky, sesternice a každý, koho som stretla, mali toho pána úžasného. Teda… Bola to zrejme len moja predstava, ktorá ma presviedčala o tom, že je to ideálne. A tak som začala snívať o tom, aké to bude, keď ho prvýkrát stretnem.
Šťastie a láska. Strach a naivita. Úzkosť a nervozita. Tieto pocity mnou prechádzali odo dňa, keď som ťa spoznala. Najprv bolo všetko pekné. Chaty, pri ktorých sme sa bavili. Pri každej správe od teba som sa usmievala. Vídali sme sa iba raz alebo dvakrát do mesiaca. Neprekážalo nám to. Vždy sme sa na seba tešili. Usmievali sme sa, keď sme boli pri sebe.
No niečo sa zmenilo. Neviem presne, čo a kedy…
