Nie si jediná. Nikdy si nebola a nikdy nebudeš. Je nás tu viac, ktoré sme sa niekedy v minulosti, alebo možno práve teraz, cítili oklamané láskou.
Kedy sme mali pocit, že to všetko, o čom celý život sníva každá jedna z nás, je len výmysel, že láska nás oklamala.
NIKDY to však nebola láska…
On: „Nechcem byť slepý a nechcem byť ani hlúpy. Preto ti dám otázku. Čo to znamená, že ma miluješ viac ako len priateľa?“
Ona: „Raz si mi povedal, že láska nemá úrovne, a to je pravda. Ale má druhy a tých existuje niekoľko, vrátane lásky k priateľom. A mimo priateľstva vyrastá láska k človeku, vďaka ktorému sa cítime inak – živo, výnimočne, šťastne a bezpečne. Tak, že by sme dokázali spraviť čokoľvek na svete a máme pocit, že sme na správnom mieste.
Tieto slová venujem TEBE. Neviem, čo práve teraz prežívaš, ale každý z nás sa stretne v živote s kapitolami, ktoré sú dobré a aj zlé… I keď zlá kapitola sama osebe neexistuje, pretože tá nám dá skúsenosť. V živote je veľa kapitol, avšak len pár z nich je takých, pri ktorých sa musíme zamyslieť, o kom to vlastne je. Nie vždy je to o nás, niekedy sú to kapitoly iných ľudí, ktorí sa veľmi snažia vnútiť nám ich názor a presvedčiť nás, že sme takými ľuďmi, ako si oni myslia.
Snívam. Snívam o odpovediach, ktoré od teba nedostávam. Snívam o veciach, ktoré nerobíš. Snívam o tom, prečo asi robíš to, čo robíš. Vytváram si svoj sen s tebou.
A nie je to dobré. Nie je to vhodné ani správne. Nastáva ticho, premýšľam. O svojich ďalších krokoch. O svojich ďalších snoch. O svojej realite. Do ktorej nepatríš, v ktorej si nebol. A v ktorej nikdy nebudeš. Ako to viem?
To, že „len“ láska niekedy nestačí, sme už snáď počuli asi všetci. Síce sa z tejto vety stalo medzičasom tak trochu klišé, každý z nás musí uznať, že je to pravda. Pretože láska naozaj nie je všemohúca a to, že milujeme najviac, ako vieme, nemusí byť vždy postačujúce. Môžu nás rozdeliť rôzne pohľady na život, odlišné priority, skutočnosť, že si veci berieme až príliš osobne a nedokážeme sa na problém pozrieť aj z pohľadu tej druhej osoby.
Trpezlivosť… Ešte pritom, ako som ráno stále ležala v posteli, mi prišla sčista-jasna na um téma na písanie. Možno je to práve kvôli tomu, že táto vlastnosť alebo časť môjho JA je veľmi oslabená. Chcieť všetko teraz, v tomto momente, to je také moje. A vlastne… Priznajme si to skoro všetci. Sú obdobia v živote každého z nás, kedy aj tej trpezlivosti je naozaj málo. Kto by nechcel niekedy všetko HNEĎ, že?
