Nie je vôbec žiadne klišé, že rozchody sú vždy ťažké. Aj tie po pár mesiacoch… Pre tých, ktorí to nezažili, sa to môže zdať prehnané, ale bolí to tiež. Skončiť to hneď v úvode, v stave, keď najviac dúfaš v zmenu a v šťastné časy, si tiež vyžaduje veľké odhodlanie…
Sám si pri rozchode povedal, že sme spolu toho prežili viac ako iní za rok a bohužiaľ musím s tebou súhlasiť.
Určite si už na takú ženu „narazil.“ Niečo ťa k nej ťahalo, no zároveň čosi aj odpudzovalo… Niečo, čo si nevedel pomenovať slovami a nedalo sa na to ukázať prstom, no bolo to tam. Okolo nej. V nej. V jej očiach, v jej duši. Čosi divoké, nespútané, neviditeľné, ale zároveň bijúce do očí. Bolo to v jej pohľade, gestách, dokonca i v slovách. Bola jednoducho iná. V tvojich očiach hodná lásky, no nedosiahnuteľná, až ťa z toho mrazilo. Drahý muž, stretol si práve ju…
Dnes je deň, kedy si mi presne pred tromi mesiacmi vstúpil do života a zároveň si z neho aj na deň presne odišiel bez vysvetlenia. Znie to divne, však? Bohužiaľ, je to tak. Keď si mi prvýkrát napísal, nedávala som ti veľkú šancu. Nebol môj typ a tiež som bola znechutená zo všetkých vzťahov predtým. No povedala som si, že nič nedám za to, keď ti odpíšem. A tak sa z jednej obyčajnej správy stali ďalšie a ďalšie. Postupne si si ma získaval čoraz viac a tiež si sa mi dostával pod kožu a postupne aj do srdca.
Radím sa k ľuďom, ktorí dôverujú životu, a snažím sa nedávať si nejaké drastické predsavzatia. Žiadne už „nikdy viac“, prípadne „odteraz to bude takto“ v mojej mysli nenájdete. Jednoducho sa spolieham na to, čo práve cítim, a hlavne sama sebe neklamem. Nič pred sebou nezatajujem, priznám pred sebou bolesť, strach, paniku aj radosť, a pokúšam sa tieto pocity rešpektovať, aj keď hlava niektoré z nich celkom neberie a chce ma naviesť trochu iným smerom.
Milé dámy, chtěla bych všem dát najevo, že nebýt v pořádku, je naprosto v pořádku. Je v pořádku nevědět a ztrácet se. Je v pořádku nemít dobrou náladu. A je naprosto v pořádku být smutná. Svět není růžový, ani my nejsme dokonalý a občas se ztratíme. Mně osobně přijde, že se ztrácím více než dost. Vždy jsem byla tou, která měla myšlenky srovnané, věděla, co od života chce a jakým směrem se vydá. Poté vám ale do života přijde člověk, který změní celý pohled na věc. Budu vám o tom vyprávět…
Často počúvam, že dnešné ženy sú iné… Viac odolávajú, viac sa tvária, že sú nad vecou, viac myslia na seba, nesnívajú o rodine, dokonca si dovolia tvrdiť, že ju v budúcnosti ani nechcú a vraj uznávajú iné hodnoty, v ktorých láska nemá miesto… No, drahí muži, čudujete sa nám? Veď na lásku už väčšina z nás prestala veriť. Museli sme sa zahľadieť iným smerom, aby sme sa nezbláznili a ochránili sa pred tým, čo nevieme ovplyvniť…
