Odpusť mi. Odpusť mi, prosím, že som musela odísť. Bolo to, bohužiaľ, jediné východisko pre nás oboch. Keď sme sa spoznali a začali spoločne tvoriť pár, bolo to krásne. Každý začiatok je predsa krásny… Plný vášne, zaľúbených dotykov, pohľadov, správ a milých slov. A časom, keď sme sa viac spoznali, iskra sa premenila na niečo viac. Riešili sme dôležitejšie otázky ako predtým, nastali aj nezhody, no samozrejme aj chvíle udobrenia. Prišli sme až do toho bodu, že som dokázala povedať: „Milujem ťa.“

Necítila som nič. Prešli dni, týždne a mesiace od rozchodu, ktorý nebol bolestivý, no zobral so sebou aj poslednú nádej na nový začiatok. Cítila som len hlbokú prázdnotu, ktorá sa rozliehala po celom mojom tele, a nevedela som, ako sa jej zbaviť. Dokonca som rozmýšľala, či sa jej vôbec niekedy zbavím…
Sústredila som sa teda na seba. Začala som sa venovať veciam, ktoré ma napĺňajú a robia šťastnou. 

To čo si ty spôsobil v mojej hlave a v mojom srdci, sa ešte nikomu nepodarilo. A to ťa robí takým výnimočným. Páči sa ti to? Dvíha to tvoje ego? Či nebodaj aj niečo iné? Predpokladám… Povedz mi, ako sa cítiš. Si pripravený zlomiť mi srdce? Motať mi hlavu, na to si veľmi dobre pripravený. Avšak keď ti to ja dovolím, je to moja chyba. Niektorí muži či skôr chlapci si radi budujú svoje ego na ženách. Rozprávajú im tie najkrajšie slová, ktoré poznajú. Rozprávajú o tom, ako vám nechcú zlomiť srdce, ako nechcú vzťah, ale tak moc ich priťahujete.

Toľko urobených chýb, že sa v nich strácam. Úplne. Úprimne, už ani neviem čo bolo dobré a čo zlé. Práve som vypila fľašu vína či dve? A mám neskutočnú chuť ti napísať. Mám chuť ti povedať veci, ktoré bežne nehovorím či len nemám na ne odvahu.
Teraz tú odvahu mám, alebo mi je vlastne len jedno, čo bude nasledovať po mojich slovách? Chcem ti povedať, ako moc sa na teba hnevám. Chcem ti povedať, ako moc na teba myslím…