Vždy mi pomôže, ak sa pokúsim od vlastného života trochu odosobniť. Impulzom k tomuto kroku boli názory mojich blízkych na to, čo ma trápi. V niektorých prípadoch mi dokonca neverili, že taká (pre nich malá a bezvýznamná) hlúposť ma dokáže tak dlho zožierať. Až mi raz jedna kamoška povedala… Už sa zobuď, prosím ťa. Nič nie je len čierne alebo biele… Všetko má svoj protipól.
Moja milá, krásna a úžasná…
Ak ti práve stekajú slzy po líci, tak ich veľmi rýchlo utri. Ak sa teraz neusmievaš, tak to veľmi rýchlo zmeň. Ak si stále neveríš, tak začni, pretože nikto iný to za teba robiť nemôže. Ak každý deň rozmýšľaš, čo si ľudia o tebe pomyslia, nerieš to a užívaj si tých 24 hodín 7 dní v týždni.
Niektoré vzťahy nemožno nazvať vzťahmi, ale nekonečnou a otravnou epizódou relácie Snívajte s nami. Pretože tak to je… Občas si realitu vytvárame vo svojej hlave, prikrášľujeme, čo sa dá, a hlavne… Snívame. Fabulujeme. Ospravedlňujeme. Veríme… Dúfame, že sa toho toľko zmení a z muža, ktorý nás má na háku a spomenie si, že existujeme, iba ak potrebuje vyprázdniť zásobník, sa razom stane milujúci manžel a otec našich detí.
Všetci sa v živote o niečo snažíme. Nik z nás nechce zostať na jednom mieste a pozerať sa, ako tí, ktorí ešte pred chvíľou stáli povedľa, sú zrazu ďaleko pred nami. No dnes nechcem hovoriť o snahe získať čo najväčší majetok, bývať raz vo vlastnom dome, mať prácu, ktorá ťa baví a zároveň ťa v ničom neobmedzuje. Dnes chcem poukázať na to, aké dôležité je získať niečo, čo nám viac nikto nevezme a čo nám už navždy bude uľahčovať život.
Občas mám pocit, že to moje mladšie ja nespoznávam. Roky, ktoré sú už dnes nenávratne preč, vnímam ako etapu môjho života, ktorá mi je na míle vzdialená. Delia ma od nej skúsenosti, ktoré vytvárajú nepreklenuteľnú priepasť, ponaučenia, prekvapenia, starosti, bolesti, krivdy aj spomienky, ktoré kedysi boli krutou realitou a ja som z nej ledva vyliezla s čo najmenšími dôsledkami na srdci.
Nedávno som dostala nečakanú otázku: Čo považuješ za svoj najväčší úspech? A zatiaľ čo ten, čo mi túto otázku kládol, očakával odpoveď z úplne iného súdka, mne po kratšom premýšľaní ihneď napadlo… Že som sa dokázala obrniť voči niektorým ľuďom. Vlastne voči väčšine. Patria tam ľudia blízki, no s malou mierou empatie, ľudia známi, ktorí vždy majú pocit, že disponujú lepším prehľadom o mojom živote než ja, aj ľudia úplne cudzí, ktorí sa nás vedia v niektorých prípadoch dotknúť viac ako tí najbližší.
