Tieto slová venujem TEBE. Neviem, čo práve teraz prežívaš, ale každý z nás sa stretne v živote s kapitolami, ktoré sú dobré a aj zlé… I keď zlá kapitola sama osebe neexistuje, pretože tá nám dá skúsenosť. V živote je veľa kapitol, avšak len pár z nich je takých, pri ktorých sa musíme zamyslieť, o kom to vlastne je. Nie vždy je to o nás, niekedy sú to kapitoly iných ľudí, ktorí sa veľmi snažia vnútiť nám ich názor a presvedčiť nás, že sme takými ľuďmi, ako si oni myslia.

Snívam. Snívam o odpovediach, ktoré od teba nedostávam. Snívam o veciach, ktoré nerobíš. Snívam o tom, prečo asi robíš to, čo robíš. Vytváram si svoj sen s tebou.
A nie je to dobré. Nie je to vhodné ani správne. Nastáva ticho, premýšľam. O svojich ďalších krokoch. O svojich ďalších snoch. O svojej realite. Do ktorej nepatríš, v ktorej si nebol. A v ktorej nikdy nebudeš. Ako to viem? 

Trpezlivosť… Ešte pritom, ako som ráno stále ležala v posteli, mi prišla sčista-jasna na um téma na písanie. Možno je to práve kvôli tomu, že táto vlastnosť alebo časť môjho JA je veľmi oslabená. Chcieť všetko teraz, v tomto momente, to je také moje. A vlastne… Priznajme si to skoro všetci. Sú obdobia v živote každého z nás, kedy aj tej trpezlivosti je naozaj málo. Kto by nechcel niekedy všetko HNEĎ, že?

Nie je vôbec žiadne klišé, že rozchody sú vždy ťažké. Aj tie po pár mesiacoch… Pre tých, ktorí to nezažili, sa to môže zdať prehnané, ale bolí to tiež. Skončiť to hneď v úvode, v stave, keď najviac dúfaš v zmenu a v šťastné časy, si tiež vyžaduje veľké odhodlanie…
Sám si pri rozchode povedal, že sme spolu toho prežili viac ako iní za rok a bohužiaľ musím s tebou súhlasiť.