Spomínam si na to, ako som si odhodlane nahovárala, že toto bolo poslednýkrát, čo mi niekto ublížil. Poslednýkrát, čo plačem kvôli druhej osobe. Poslednýkrát, čo sa ma dotkli niečie slová, niečie nesplnené sľuby či pretvárka… No nikdy to naposledy nebolo. Ak niečo prebolelo, onedlho ma zabolelo čosi iné. Pretože život je v tomto tak nepredvídateľný a nám, čo si myslíme, akí sme naň pripravení, dokáže, že sme stále úplnými začiatočníkmi.
Všetko, čo máme, je prítomný okamih. Sme tu a teraz. Mnohokrát však na to zabúdame. Žijeme v minulosti a máme strach z budúcnosti, nežijeme v prítomnosti. A preto nám uteká to najkrajšie, čo práve máme…
Čo ťa trápi z obdobia, ktoré sa už stalo, a aké sú tvoje obavy z nadchádzajúcej budúcnosti?
Toto som naozaj nečakala… Nikdy by som to na neho povedala… Neviem, kde sa to v ňom vzalo… Bola to rana pod pás… Neviem, či ešte niekomu dokážem veriť…
Aj tieto slová si zvykneme preháňať hlavou, keď sa nikto „vyfarbí“. Keď nám po mesiacoch či rokoch pretvárky ukáže svoju pravú a ničím neprikrášlenú tvár. A my sme zúfalé. Sklamané, doráňané, zatrpknuté a totálne zmätené. No poviem vám jednu vec… To, čo sa stalo, je výhra. Výhra pre nás všetky.
Tie, čo dostali do vienka šťastie a lásku, si môžu vydýchnuť. Tie menej šťastné si podajme ruky, lebo sú nás síce tisíce, ale bolesť a sklamanie v láske nás zrazu spojí v jedno. Prežívame takmer identický scenár. Tie, čo natrafili na pána božského a nikdy nezažili žiaden rozchod, nateraz vynecháme, a my ostatné nešťastnice si poďme dať za pravdu, ako rozchod s nami dokáže zatočiť.
Vždy som si myslela, že to, čo dám, sa mi aj vráti. Verila som, že ak ľuďom ukážem, že pri nich stojím za každú cenu v každej situácii, dokážu to oceniť. A tak som tomuto presvedčeniu podriaďovala svoj život. Vážila som si iných a aj za ich chybami som sa snažila nájsť príčinu. Dúfala som totiž, že každý z nás prišiel na tento svet s dobrým úmyslom v srdci, a ak náhodou dotyčný práve žiadne dobro nekonal, obhajovala som ho.
Nakoniec budeš šťastná, že to tak je. Ver mi…
Boli ste spolu 5 rokov. Veľmi si ho milovala. Bol tvoj prvý. Dala si mu všetko… Bola si mu verná… Po 4,5 roku si začala pociťovať chlad. Správal sa divne. Áno, podviedol ťa. Aby toho nebolo málo, obvinil z toho teba. A z teba sa stáva chodiaca mŕtvolka. Ty sa izoluješ a on si užíva s inou…
